Expozícia

Co to sakra bylo…? Totální zmatek, nesympatický postavy, děj jak z lacinýho thrilleru. Fakt jsem se nutila to dočíst. Za mě odpad

Škoda času.
Skutočne som tomu do strany cca 155 dávala šance a čakala, kam ma príbeh a vyšetrovanie zavedie.
Akceptovala som aj to, že detektívka bude zrejme nejako politicky zamotaná, ale čo som ako čitateľ dostala ma znechutilo a odradilo od akéhokoľvek pokračovania.

Začneme začiatkom, zbytočné chyby hneď od úvodu knihy, ktoré sú rušivé a pri takom veľkom vydavateľovi, by som čakala, že sa to stávať nebude.
Ale v poriadku, sme len ľudia a chyby robíme všetci. Zase si hovorím, lepšie ako by už aj toto mala robiť AI.

Ďalej, čo stále celkom nechápem - zamieňanie si pojmov masový a sériový vrah.
Myslím si, že toto by mal ovládať ako autor príbehu, tak prekladateľ detektívok a určite aj samotný vyšetrovateľ, náš poľský komisár,aj novinárka. Nestalo sa a mňa to rušilo vždy, keď prišlo na reči o sériovom vrahovi, ale vždy ho nazvali masovým.

A keď som sa dostala za stranu 150, už bol z tejto detektívky tak prekombinovaný akčný príbeh s cestovaním po svete, bitkami, divným príbehom a s nesmrteľným hrdinom à la Chuck Norris, že ma to fakt nebavilo.
Dialógy postáv boli prázdne, úvahy hrdinu nedotiahnuté, mnohé dohady aj debaty lietali vzduchom sem a tam bez pointy a samozrejme, boli tu , teda podľa mňa, zbytočné brutálnosti, ktoré príbehu nič nedodali, práve stratil na akejkoľvek serióznosti a možnosti nejako prekvapiť. Nie - poďme to urobiť len temné, kruté, bez myšlienky a potom koniec nejako “doťapkáme”. Sklamanie.

Prekombinované, s postavami, ktoré nemali žiaden extra charakter a aj ich morálne hodnoty boli v rôznych odtieňoch sivej… svoje činy ospraveľňovali ako sa im to hodí, či už išlo o vinníka alebo práve vyšetrovateľov.

Kto sa na čítanie dá, nech si urobí vlastný názor.

Priznám sa, dočítala som ju do konca, aj keď mi to prišlo, že idem zbytočne proti sebe, no nakoniec som chcela vedieť, ako sa s tou kombinátorikou autor vlastne popasoval a či mi to dá nejaký zmysel.
Nedalo.

Způsob aranžování těl mi připomněl Purpurové řeky a možná i to horské prostředí.Detektívka odehrávající se v prostředí Tater na území dvou států,komisař Forst je taky svéráz.Další díl si určitě přečtu.