Tadžikistan

Sovietsky cestovateľ a bádateľ P. Luknickij zachytil v tomto diele svoje bohaté zážitky a skúsenosti zo svojich ciest Tadžikistanom. Precestoval celé územie tejto malej republiky. Poznal krásy pamírskych hôr práve tak ako subtropické kraje južného Tadžikistanu. Zachytil verný obraz neúnavných tadžických budovateľov nového života pri Piandži tak isto ako aj vedeckú činnosť sovietskych bádateľov, ktorí odhaľujú tajomstvá pamírskych ľadovcov. Luknickij bez zveličovania a príkras zachycuje obrovské nadšenie a húževnatosť, s akou Tadžici uskutočňujú svoje plány. Vari najlepšie to vystihuje list, ktorý napísali sarajkamarskí pracovníci vo februári r. 1927 odborovej organizácii textilných zamestnancov: … „Už si predstavujeme v duchu: vo Vachšskej a v Piandžskej doline sú mohutné sovchozy na pestovanie „egypťana“; desaťtisíce hektárov pôdy pokrývajú snehobiele bavlníkové kvety… hučia závody na čistenie bavlny a olejárne, rieka Vachš sa obrátila naspäť a jej voda zavlažuje neúrodnú, kedysi piesočnatú náhornú rovinu Kumsangyra, Ak-gizy a Ka-fir-kala. Kedy sa to uskutoční? To nevieme, ale predsa to bude. Pomôžte nám, súdruhovia… “ A súdruhovia pomohli. Do roku 1931 vypracovali smelé plány na zavlažovanie vachšských stepí. Pri ich realizácii chceli použiť aj pomoc Američana Gordona, ktorý, keď sa oboznámil s projektom, v komisii Rady ľudových komisárov v Stalinabade prehlásil: „Ste veľkí rojkovia a nadaní blúznivci… Videl som kalifornských zlatokopov, poznám vynálezcov petrolejových varičov, ktorí sa chceli stať Edisonmi, debatoval som s Herbertom Wlellsom, najpútavejším súčasným románopiscom. Tí majú — priatelia moji — odvážne myšlienky a strašné plány. Ale to, čo zamýšľate postaviť vy na Vachši, ďaleko prevyšuje všetko spomenuté. Ubezpečujem vás, že ľudstvo nepozná takéto dielo v takom prostredí. Odpusťte mi, ale ja to považujem za neuskutočniteľné… “ A Tadžici to uskutočnili práve tak ako stovky iných smelých plánov.... celý text