Svetlá na bublinách

Po románoch Ivkova biela mať a Zapálené srdce spisovateľ Ján Bodenek v tejto svojej knihe ukazuje sa ako slovesný tvorca novelistických foriem nevtieravo krásnych. Ako jeho romány, i tieto novely sú všetky postavené rad-radom na konfliktoch vrúcneho a naozaj zapáleného srdca so svetom, na rozpoltenosti ducha a telesnosti, na srážkách voluntaristicky napätých osobností so spoločnosťou, lenže autor v tejto svojej knihe nechal bokom sociálnu problematiku, aby tým v čistejšom tvare zvýraznil vnútorný zápas svojich postáv a osobnostnú problematiku povýšil z oblasti sociálnej na rovinu čiste duchovnú. Je pravda, že z protikladnosti sveta a jednotlivca veje pesimizmus. Ale Bodenkov pesimizmus je prekonávaný voluntarizmom a akousi múdrou skepsou, ktorú ušľachtilé typy ľudí prijímajú ako prostriedok sebaobrany. Nie je on vôbec výrazom nedôvery k životu. Vôľa vybojovať si kladný a priamy postoj k svetu a ľuďom, alebo aspoň odovzdane znášať skutočnosť, aká sa podáva, a potom štýlová vôľa vyjadriť sa čistým výrazom slovesným, toto dvojaké úsilie robí knihu do takej miery krásnou, že čitateľ vychutná i horkasté skúsenostné jadro tejto knihy noviel.... celý text