Štylistika

Slovenčina patrí medzi najmladšie slovanské spisovné jazyky. No súčasne je to jeden z najprudšie sa rozvíjajúcich a aj najmodernejších jazykov na svete. Jeho rozvoj súvisí so životom spoločenstva, ktoré je jeho nositeľom, a prejavuje sa najmä v bohatom rozširovaní slovnej zásoby, ako aj v bohatej štylistickej diferenciácii všetkých výrazových prostriedkov. Dnešná slovenčina dáva všetky predpoklady na ekonomickú, estetickú, presnú a účelnú komunikáciu vo všetkých oblastiach súkromného i verejného života. Po vyjdení základných diel o gramatike a slovnej zásobe slovenčiny sa hlbšie orientoval aj výskum na opis jej štylistických prostriedkov. A tak v priebehu štvrťstoročia vychádza už šieste vydanie štylistiky slovenského jazyka. V prvých vydaniach (Praktická slovenská štylistika 1961, 1963) sa pozornosť sústreďuje najmä na lexikálne a gramatické štylistické prostriedky. Neskôr (Slovenská štylistika 1965) sa obzor tejto jazykovednej disciplíny rozširuje o kompozíciu ako výrazový prostriedok. Potom sa vo výskume v širšej miere uplatnili aj exaktné výskumné metódy a opis štylistických javov sa rozširuje o štatistický aspekt a navyše sa pojem štýl chápe širšie ako čisto jazyková kategória: pozornosť sa sústreďuje aj na mimojazykové štylistické prostriedky (Štylistika slovenského jazyka 1970, 1977). V najnovšej, syntetickej práci o slovenskej štylistike sa otázky diferenciácie pri komunikovaní chápu modeme a siahajú ďaleko za hranice čistej jazykovednej disciplíny. So zreteľom na opis zvukových, pohybových, grafických a situačných prvkov sa v tomto diele priamo i nepriamo poukazuje aj na internacionálnosť mnohých štýlotvomých prostriedkov a práca sa nazýva jednoducho Štylistikou. Po vysvetlení nevyhnutných základných pojmov sa pozornosť venuje jazykovým — lexikálnym a gramatickým výrazovým prostriedkom. Po nich sa preberajú mimojazykové štylistické prostriedky a nakoniec sa dochádza k tektonike a štylistike textu ako entite, v ktorej sa komplexne uplatňujú všetky prostriedky, pomocou ktorých možno diferencovane komunikovať. Autor uplatnil predovšetkým výsledky svojho vedeckého výskumu, ako aj téz svojich štúdií, prednášok a monografií publikovaných doma alebo v cudzine. Autor Štylistiky univerzitný profesor Jozef Mistrík je doktor filologických vied a pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave. Dlhší čas pracoval na univerzitách v Moskve, Oxforde, Sheffielde a v Kolíne nad Rýnom. Prednášal na univerzitách v ZSSR, NDR, NSR, v Rakúsku, v Juhoslávii a v Egypte, ako aj na medzinárodných kongresoch v ZSSR, Poľsku, NDR, Maďarsku, Bulharsku, Taliansku, Juhoslávii, Veľkej Británii a v Rakúsku. Publikoval doma a v zahraničí viac ako dvesto vedeckých štúdií a desiatky knižných prác, z ktorých najvýznamnejšie sú: Slovosled a vetosled v slovenčine (1965), Frekvencia slov v slovenčine (1969), Exakte Typologie von Texten (1973), Žánre vecnej literatúry (1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Štylistika slovenského jazyka (1977), Dramatický text (1979), Jazyk a reč (1984), Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine (1985). Predkladaná učebnica je adresovaná študentom vysokej školy odboru jazykovedy, žurnalistiky a teatrológie, ďalej novinárom, pedagógom, prekladateľom, spisovateľom a ostatným kultúrnym pracovníkom. Úzko nadväzuje na vysokoškolské učebnice a základné vedecké diela o slovenčine.... celý text