Srdce pre Mirku

04.03.2023

Nebolo to zlé, ale ani ma to ktovieako nenadchlo, nechytilo za srdce. Taký priemerný YA príbeh, kde sa lepšie časti striedajú s tými horšími.

26.11.2022

Kniha, v ktorej sa autorka venuje rodinným vzťahom, priateľstvu, láske, vyrovnávaniu sa so stratou blízkej osoby a so situáciou, na ktorú nás nikto nepripravil a veľa ďalším zaujímavým témam.

Mirka je mladá osemnásťročná nádejná huslistka, ktorá sa pilne pripravuje na koncert v orchestri, ale žiaľ netuší, že v jedno osudné ráno príde o milujúcu mamu a tým sa jej celý život obráti naruby.

Z hlavnej postavy Mirky mám rozporuplné pocity.
Viem, že to čím si prešla, je bolestivé a je pochopiteľné, že trpí (aj keď svojským spôsobom), ale niekedy som mala pocit, že sa chová prehnane a stala sa z nej detinská, arogantná a nevďačná baba.
Až keď dostala ponuku ísť do tábora ako animátorka sa konečne ako tak spamätala a začala pozerať aj na iných, uvedomila si, že nie je jediná na svete, kto sa trápi a že pre ostatných môže robiť niečo zmysluplné.
Babinu a aj tetu som si celkom obľúbila, aj keď teta mala svojský spôsob výchovy, ale pri Mirkinej povahe som sa vôbec tomu nedivila.

Pozitívum knihy bol určite Simonin štýl písania, ktorý mi neskutočne sadol. Absolútne nič nenaťahovala a všetkému sa venovala primerane.
Ďalšou milou vecou bol opis tábora, vďaka čomu som sa vedela preniesť do školských čias a pospomínať si.

Na druhej strane som od knihy očakávala väčšiu hĺbku, no tá po celú dobu čítania neprišla a to mi trochu vadilo, resp. mi to tam chýbalo. Ďalej sa autorka snažila šokovať zvratmi, ktoré mi síce neprekážali, ale veľa vecí mi nedávalo zmysel. No a v neposlednom rade: prvá polovica knihy, ktorá bola fajn, druhá polka, pri ktorej som sa doslova nudila a ku koncu opäť fajn.
Škoda, že ma kniha nechytila viac, keďže je to YA žáner, ktorý zbožňujem, lebo takto mi prišla trošku lepšia ako priemer.
3,5*

22.01.2022

Příběh, ve kterém na táboře s dětmi a hezkým klukem hrdinka přijde na jiné myšlenky po smrti maminky. Smrt tak blízkého člověka je hlavně ze začátku knihy opravdu srdceryvně vykreslena, že já to třeba nedávala a musela kapitoly přeskakovat, abych nebrečela. Musím uznat, že tohle bylo hodně opravdově vykresleno. Bohužel jiné části příběhu už podle mne klouzaly jen zlehka po povrchu a nebyla jsem s nimi spokojená. Celá ta romantická zápletka, zrada kamarádky, nedorozumění, no nevím, spousta věcí mi tam nedávala smysl a měla jsem pocit, že byly v příběhu jen, aby lehce šokovaly, ale hlubší myšlenky přinést nedokázaly.