Slúžkin syn / Inferno / Osamelý

26.01.2019

Slúžkin syn
Asi je to čitateľom súdené, že si mýlia autobiografiu s klasickou prózou. Aj samotný autor v interview s francúzskymi novinami vyhlásil, "že chcel povedať niečo o sebe". Dovolím si poznamenať, že povedal toho omnoho viac. A nielen o sebe.
Do 200 strán sa vtesnalo toľko zaujímavých námetov, myšlienok, filozofických rozpráv, názorov, ľudí, esejí, psychologických opisov a čiastočne aj celkový pohľad na súveké Švédsko očami mladého Augusta. Nie je možné, aby sa v tom človek aspoň na sekundu nestratil. Ale nie je nemožné nájsť aspoň jednu myšlienku, s ktorou by sa človek ihneď stotožnil alebo ju po prečítaní ihneď zavrhol ako výplod blázna.
S každým novým odstavcom sa mi z hlavy parilo čoraz viacej. Ale mne sa tá kniha veľmi páčila. Dokonca som v nej objavil aj svoje vlastné myšlienky a otázky. Na niektoré veci som sa začal pozerať úplne inak a rád si túto knihu prečítam zas rok, potom o ďalší rok a viem, že v nej nájdem vždy niečo nové. Cítim to tak.
Dosť zvláštny naturalizmus, bez rozsiahlych opisov prostredia, otvárajúci cestu pre moderné psychologické romány (autobiografie).
Inferno
Tak toto bolo ozajstné inferno. Neúspešné obdobie v súkromnom živote Strindberg vylieči netradičným spôsobom - začne sa venovať chémii. Ale nie takej normálnej, ale takej, kde sa snaží dokázať, že síra sa je zlúčeninou uhlíka, kyslíka a vodíka. Vraj sa mu to podarí a bojí sa, aby mu niekto objav neukradol. Prepukne paranoja. Všade, kde sa chce vyspať, počuje len hluk. Po izbách sa šíria elektrické vlny, ktoré ho majú zabiť. Verí na znamenia, okultizmus, čiernu mágiu, mysticizmus. Na návšteve u svojej malej dcérky to vyzerá na nádejné vyliečenie, ale potom sa tam objaví pani svokra so svojou knižkou od Swedenberga (nejaký radikálny katolík) a hrdina sa vidí v jeho myšlienkach. Z ateistu na začiatku knihy sa stáva náboženský fanatik. Prenasledovanie má byť trestom za jeho pýchu, vykúpením je Boh.
Zvláštny prípad, keď človek s psychickými problémami podrobne opíše, čo prežíva. Niekde som čítal, že Strindberg na mnohých miestach preháňa a príbeh sa nedrží reality. Samo o sebe je to zaujímavé, ale zaujímavejšie skorej pre psychiatra alebo odborníka ako pre bežného čitateľa. Slúžkin syn bol lepší.
Osamelý
Stále premýšľam nad Slúžkou a som vyčerpaný z Inferna. Osamelého by som už nedal. Možno inokedy...
Ps: Nechápem ako mohla Lagerlofová získať tú Nobelovku namiesto Strindberga.