Rímske príbehy

Mladý slovenský čitateľ dostáva do rúk najslávnejšiu stredovekú zbierku „exempiel“ (príkladov) Gesta Romanorum, súbor typickej stredovekej poviedkovej prózy. Autora zbierky nepoznáme, predpokladá sa, že ju zostavil neznámy duchovný koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Zbierka sa tešila veľkej obľube, hojne sa prekladala do iných jazykov a v 15. storočí sa už všeobecne uznávala za najobľúbenejšiu knihu širokých vrstiev. Námety jednotlivých próz čerpali autori z viacerých prameňov — orientálnych, biblických, antických: zo zborníka rozprávok a poviedok Tisíc a jedna noc, z gréckej mytológie, z diel rímskych autorov. Zväčša sú to krátke príbehy s rozmanitým obsahom — mravoučné, ľúbostné, dobrodružné či strašidelné, vyrozprávané formou báje, bájky, povesti, rozprávky, anekdoty alebo poviedky. Rímske príbehy nám plasticky približujú názory, mravy a obyčaje feudálnej spoločnosti — kráľov, rytierov, duchovných, lekárov, sudcov, kupcov, remeselníkov, bedárov i zbojníkov. Ich cieľom bolo na vhodnom príklade čitateľa či poslucháča poučiť, nabádať k mravnosti, preto sa v každom príbehu odmeňuje dobro a víťazí spravodlivosť, trescú sa podvodníci, neverní sluhovia, vierolomníci, chamtivci či záletné ženy. Spravodlivej veci pomáhajú hrdinovia, často jednoduchí ľudia, prešibanosťou, fígľom a ostrovtipom. Vyskytujú sa aj prvky sociálne. Odpisy niektorých častí zbierky boli už od 15. storočia známe aj na Slovensku, preklad podstatnej časti Rímskych príbehov obsahuje toto vydanie. Editorsky ho pripravil Jozef Minárik, ktorý dielo spolu s Helenou Májekovou a Martou Keruľovou aj preložil. Autorkou výtvarného sprievodu je akademická maliarka Viera Gergeľová.... celý text