Rauš
Egor Indiani
V malomeste plynie život podľa svojich vlastnych pravidiel - čo sa však stane, keď naložíš tomu nesprávnemu náckovi? Vlado Valas, mladý skrachovaný filozof, uteká zo svojho rodného mesta a vydáva sa na podivuhodnú cestu do Bratislavy, plnú pochybných existencií a stroskotancov, kráčajúc po stopách svojej spackanej mladosti, aby zistil, že každé dno sa dá nakoniec preraziť. Rauš je temná paródia na motivačné romány o pozitívnom myslení, a zároveň psychedelický výlet do slovenského podzemia, kde aj náckovia môžu byť obete a pankáči pekní hajzli...... celý text
Přidat komentář
Mam rad takýto beat druh rozpravačstva. A atmosfera knihy pre mna bola hlavnym ťahuňon. Hlavne tema nostalgie stratenej mladostia a kontrastu v pritomnosti. (dobre časi vždy len boli, nikdy nie sú). Dej okolo skin x punk free komunity ma zas tak neoslovila ale tie storky sú skvelo autenticky napisane, takže aj bez ( jednoduchej až infantilnej) príbehovej linky a zapletky by to bolo fajn. Antimoral-speed-shit o živote stroskotancov ale asi skor oslovi mladšiu generaciu ktora si nebude placat rukou na čelo kvoli myšlienkovej jednoduchosti a čierno-bielosti.
Ani neviem, prečo som siahol v knižnici aj po tejto knihe. Žeby omylom? Po prvej kapitole som to chcel okamžite zahodiť ako odpad. V druhej sa to trochu zlepšilo. Prvý komentátor má úplnú pravdu, akáže paródia? Aký psychedelický výlet? Všetky tie kreatúry, čo tam účinkujú, mi boli z duše odporné, okrem Agnes a Eugena... Ich životnou náplňou je vymetať podniky a chlastať, prípadne drogovať, brrr...bolo mi zle len z čítania o tom.... Pôvodne som chcel znosiť pod čiernu zem aj autorovo písanie, ale potom som si povedal, že sa na to vykašlem, keďže ide o rozprávanie hlavného hrdinu s používaním slangu, vulgarizmov a podobne. Našťastie to nie je dlhé a mal som to rýchlo za sebou. Hnus... Toto sa môže páčiť len pacientom, ktorí sami preferujú takéto "skvelé" zabíjanie času, akému sa aj venuje väčšina postáv v tomto "románe". Hm....
nič z toho popisu tam nie je, toto vlastne ani dielo nie je, o žiadnej paródii sa tu hovoriť nedá ani psychedelickom výlete...
Rauš
Dôverne známe prostredie, zbytočne rýchly a prehrotený dej, jednoduchý a priamočiary jazyk, to sú tri komponenty príbehu, do ktorého autor nepochybne vložil skúsenosti svojej vlastnej mladosti. Problém je v tom, že je to "len tak", rýchlo za sebou nasúkané udalosti pre rýchle prečítanie pri pive alebo v autobuse, ale bez nejakej výraznej pridanej hodnoty. Z literárneho hľadiska je to konzumná kniha, z výpovedného je problém v tom, že ten príbeh sa naozaj nestal, hoci jeho komponenty sa dejú denne v tisícerých variáciách, z ktorých si autor poskladal vlastnú, akúsi kvázi generačnú výpoveď. Z tohoto pohľadu je to kniha zo starých, aj keď nie vždy zlatých časov dospievania na malomeste, kedy sa ešte chodilo naozaj von, všetci sa poznali, krčmy, ulice a parky boli plné, existovali diskotéky a dali sa na nich baliť baby. Dnes je tento svet na pokraji vymretia a určite by si zaslúžil aj rozpracovanejší testament. Pretože inak prečo sa vracať k starému raušu, keď si môžeme spraviť nový... a ak tie časy prežívame negatívne alebo sa dokonca zvrhnú do takých nenapraviteľných katastrof ako v tejto knihe, tak prečo na ne spomínať s nostalgiou...?