Pustý dům

01.08.2021

Domá mám vreckové vydanie z Nového času, ktoré sa mi tu povaľuje už celú večnosť, tak som sa rozhodla, že si ho vezmem tento rok na dovolenku. Veď predsa, toto je priam idylické, romantické dovolenkové čítanie, tým sa nedá nič pokaziť, no nie?
Od knihy som si nič nesľubovala, snažila som sa voči nej nemať žiadne predsudky. Trochu som sa však predsa len obávala, pretože tieto knihy bežne nečítam. Vlastne skoro nikdy. Som skôr ten typ človeka, čo číta fantasy alebo kriminálky, preto bolo pre mňa príjemným prekvapením, ako veľmi sa mi kniha nakoniec páčila.
Hneď na úvod musím povedať, že je knižka veľmi útla, číta sa prakticky sama a je to vyslovene nenáročné čítanie, pri ktorom nemusíte veľmi premýšľať. Hlavná hrdinka, Virginia, mi bola spočiatku nesympatická, správala sa dosť... divne? Neviem, prišla mi ako taká čudáčka, no dalo sa na ňu zvyknúť a postupne sa to zlepšilo. V podstate to bolo veľmi naivné a tak trochu hlúpučké, extrémne nekonfliktné dievča. Radšej by zaprela samú seba, ako by sa mala dostať do konfliktu, nevýrazná, ostýchavá, trochu nudná. Občas nad ňou krútite hlavou, ako môže byť taká submisívna, nepriebojná a poddajná, ba miestami priam apatická a bez záujmu. Ako sa môže všetkým podvoliť. Manželovi, matke, svokre, pestúnke, bohvie komu ďalšiemu ešte, no napodiv to nebolo niečo, čo by ma rozčuľovalo. To bolo pre mňa najväčším prekvapením, pretože u iných kníh by som už bola frflala. Tu však nie. Kniha mala podivnú schopnosť vtiahnuť do deja a všetko jej odpustiť.
Dej bol veľmi pokojný, nič nepredvídateľné, šokujúce či dramatické. Celý čas je jasné, kam to smeruje. Na nič sa to nehrá. No malo to veľmi pekné opisy, celkovo to bolo veľmi príjemne a pútavo písané, že sa mi od toho ani nechcelo odtrhnúť a prečítala som to prakticky počas dvoch ciest autom, čo je super.
Jediné čo mi hlava nebrala bolo ako sa do seba za dva dni zamilovali a pak po 10 rokoch pokračovali ako keby sa nebolo nič stalo. Totálne zaláskovaní atď., bolo to trochu divné, no ani to ma nakoniec nejako extrémne nevytáčalo a bola som s tým spokojná a bola som rada, že sa konečne Virginie dostalo trochu šťastia.
Takže v konečnom dôsledku to vlastne nebola zlá kniha, jednoduchá to áno, ale nie zlá. Taká pre beznádejné romantické duše, ale nič iné som od tejto autorky ani nečakala.

Anglický originál na mňa zapôsobil viac; v slovenčine sa mi kniha dostala do rúk v preklade A. Mrázovej, paperbackové vydanie exkluzívne pre Nový čas pre ženy, a dalo sa to čítať, ale inak si hovorím, že aj tzv. oddychovú literatúru by sme ako prekladatelia mohli brať zodpovedne.
Jedno z tých menej podarených miest:
"...jej matka vždy pevne odviezla konverzáciu na inú tému, neotáľajúc ani prerušiť ju."

10.01.2021

Ale nakonec pěkný románek

31.10.2020

Předvídatelnější děj.

20.09.2020

Pilcherová psala naivní romantické příběhy, které se hodně natáčely. Mají stejná témata, bolest, lásku, nový začátek žít dál, nejčastěji odehrávané v idylickém skotské a cornwallské přírodě. I tento pustý dům je plný bolesti, ale zároveň vyrovnání se se situací a pozdější láskou.

13.09.2017

Četla jsem v dubnu 2003. Podle mých poznámek:
Krátké. Dobře se čte, ale běžný příběh.

08.01.2017

Velice jednoducha knizka ale pro me byla ctiva. Myslim,ze zadne zene to neuskodi si obcas precist cervenou knihovnu :-)

15.08.2014

Dalo se to číst, ale povaha Virginie pro mě byla těžkou zkouškou, málem jsem knihu odložila, ale nerada odkládám nesočtená díla. Příběh to nebyl špatný, ale víckrát to do ruky dostat nemusím.

22.09.2013

Jedna z knih, díky které je Pilcherová považována za autorku mírně pokleslé literatury. Vcelku banální příběh nepříliš pravděpodobné charaktery, hrdinka, nad jejíž životaneschopností nestačíme kroutit hlavou. Ale jinak, děj poklidně směřující ke šťastnému konci, což jako odpočinková četba zase nemusí být úplně marné.