Pozvání do sociální ekologie

25.01.2019

Pozitívne je, že Janet Biehl používa rafinovanejší spôsob reči pri obhajovaní sociálnej ekológie než aký mal Murray Bookchin. V 10-stranovej kapitole „Úvod do sociální ekologie“ sa o tejto filozofickej teórii dočítame viac objektívnych informácií než vo všetkých jeho brožúrach dokopy.

Kapitola „Teze o sociální a hlubinné ekologii“ však tiež postráda snahy o objektívny výklad hlbokej ekológie. Autorka sama otvorene naznačuje, že hlboká ekológia má veľa prúdov a preto ju môže byť ťažšie správne pochopiť, napriek tomu jej vôbec neprekáža z každého z týchto prúdov si vybrať šikovne to, čo sa jej hodí, pospájať tie časti dokopy a vytvoriť si svoju verziu. Kúsok od filozofa a ochranára Alda Leopolda, niečo od ekológa Georgea Sessionsa, ale najviac sa jej hodil ekospiritualistický prúd oplakávačov stromov a hipíkov okolo Johna Seeda (pozri knihu Myslet jako hora). Z tohto mixu vznikla akási mizantropická primitivistická mystická sekta založená na koreňoch ázijských, mezopotámskych, židovských a kresťanských náboženstiev, modliaca sa k Bohyni Gai... Nie, toto hlboká ekológia nie je. O hlbokej ekológii odporúčam prečítať si knihy Hlboká ekológia (Bill Devall) a Ekologie, pospolitost a životní styl (Arne Næss).

Hlboká ekológia podporuje biocentrizmus alebo ekocentrizmus, ktorý prisudzuje rovnakú vnútornú a morálnu hodnotu ľudským aj mimoľudským formám života, presadzuje, že príroda a všetky jej časti majú svoju absolútnu hodnotu, ktorá nie je závislá od možností jej využiteľnosti ľuďmi. To sa samozrejme nepáči antropocentrickým sociálnym ekológom, ktorí presadzujú, že ľudská budúcnosť závisí na (eko)technológiách, ktoré zaručujú rast a expanziu civilizácie. Rast (ekonomický, populačný a technologický) je už pritom sám o sebe šialený a neudržateľný. Každý ekológ by mal požadovať presný opak. Sociálna ekológia je niečo ako ľudský šovinizmus voči svetu prírody, nie je to boj za Zem pre Zem, ale boj za Zem pre ľudstvo.