Politická theologie

Štyri práce na témy Definícia suverenity, Problém suverenity ako problém právnej formy a rozhodnutia, Politická theologia a K protirevolučnej filozofií štátu, od nemeckého autora. Už prvá veta Definície suverenity nenechá nikoho na pochybách o čo sa autor snaží. Prvá veta jasne hovorí. „Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave.“ Schmitt v diele razí svoju teóriu o absolútnej zvrchovanej a politickej moci, ktorá neskôr u autora viedla k podpore fašizmu. V samotnej práci autor ponúka na míle odlišný postoj k právu, kde zastáva akúsi absolútnu a posvätnú úctu k právu, no právo pokladá len za nevyhnutný prostriedok na presadenie suverenity, politiky a moci. Pri čítaní ma napadol taký postreh že podľa Schmitta je akiste povinnosť právnikov dohliadať na právny poriadok, na suverenitu a úctu k moci a právu či zákonnosti. Dnes skôr vidíme dekonštrukciu práva a snahu vziať si tehlu so stavby a potom sa čudujeme že sa nám po čase stavba rozpadá a ohrozuje nás.

V práci Politická theologie rozoberá právo z, pre mňa, veľmi zaujímavého pohľadu a to veľmi podobné paralely práva s náboženstvom. Myslí tým aj theologické ciele, ktoré sú v práve a v kresťanskej viere veľmi podobné a často zameniteľné hoci nie úplne totožné.

V dielku ďalej zaznieva rad argumentov podporujúcich autoritativizmus no sú z dnešného pohľadu faktickými nedostatkami. Napríklad kritika anarchizmu v jeho viere že ľudia sú dobrý a cnostný a že úrad sa môže kaziť. Na adresu konzervativizmu sa vyslovil že vedie k úplnej negácií prirodzeného rozumu, k absolútnej morálnej pasivite, a taktiež že sa predsa nemôže vývoj ľudstva nazývať stádom slepcom vedené slepcom s palicou pred sebou. A rovnako demokraciu častuje prívlastkom že supidita más je rovnako hlúpa a ješitná ako jej vodcovia a nakoniec liberálnu demokraciu ako obrovský debatný klub ktorý zbavuje zodpovednosti a povinnosti rozhodnúť.