Plukovníkovi nemá kdo psát

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Známá novela vyšla poprvé časopisecky roku 1958 a knižně o tři roky později. Místem děje navazuje na Všechnu špínu světa, objevuje se tu však odlišná perspektiva vypravěče: zatímco v předešlém díle je fiktivní svět Maconda popisován zvnitřku, v Plukovníkovi je líčen zvnějšku, jakoby objektivním vypravěčem. Přestože v novele realismus na první pohled dominuje, nacházíme tu reálné i fantastické prvky pospolu podobně jako autorovy charakteristické motivy....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/3325/big_plukovnikovi-nema-kdo-psat-tQr-3325.jpg 3.9160
Žánr:
Literatura světová, Novely

Vydáno: , Odeon
Originální název:

El coronel no tiene quien le escriba, 1961


více info...
Nahrávám...

Komentáře (24)

Kniha Plukovníkovi nemá kdo psát

Mosula
27.12.2021

Krátká jednohubka tak za tři a půl hvězdičky. Začátek mi přišel skvělý, užívala jsem si každou větu, nadšení se ale postupně vytrácelo a nedotažený konec tomu nepřidal.

Domca1
25.10.2021

Mám v živej pamäti, ako som nadšene hltala Sto rokov samoty so všetkými Aureliánmi a José Arcadiovcami , so zlatými rybičkami a s jeho sugestívnou cyklickou fatalitou. Neviem, možno som mala priveľké očakávania, možno je chyba vo mne, ale Plukovník ma trochu sklamal. A možno bol pre mňa problém skôr vo forme a štýle (teda v prevedení) tejto novely, než v jej hlavnej idei. Neodvážim sa tvrdiť, že by bol príbeh plochý či tuctový, to nie. Aj postavy boli vydarené, aj symbolika majstrovsky ukotvená... A predsa mi to prišlo nemastné-neslané. Asi mi chýbal ten kúsok magična, čosi v jazyku, povestná iskra alebo tak... A možno sa týmto zaradím medzi absolútnu menšinu, ale.... nepáčil sa mi ten záver. Vážne, podľa mňa to bolo hrozné. A celkovo, nie som zástanca čierneho humoru, čo zrejme pri tomto príbehu nie je práve komfortná pozícia. Takže za mňa som sa s výberom sekla, ale stále uznávam široký interpretačný záber diela.


Samuel98
27.08.2021

(+ SPOILER) Táto novela bola jedným z prvých diel významného kolumbijského autora v čase, kedy ešte nebol klasikom, a tak – napodiv – trvalo niekoľko rokov, kým bola vydaná. Obsahuje mýtické Macondo a plukovníka Aurealiana Buendíu, no tieto mená, ktoré sú známe z autorovej neskoršej klasiky, Sto rokov samoty, tu predstavujú iba spomienky. Nachádzame sa celkom inde a rovnako tak by bolo zbytočné tu hľadať magický realizmus – dielo omnoho viac pripomína známu Kafkovu poviedku Pred zákonom.
Pozorujeme nekonečný a zúfalý príbeh plukovníka v penzii, ktorý už 15 rokov čaká na svoj dôchodok a deň za dňom hladuje. Každý piatok chodí k rieke a čaká, či mu poštár nedonesie vysnívanú obálku. To, čo teda pozorujeme, je zmesou beznádeje a nesmrteľného optimizmu. Je to boj medzi idealistom a zákonom, medzi byrokraciou a obyčajným človekom. Chvíľami som váhal, či to nie je aj súboj hrdosti a boja o prežitie, keďže plukovníkovi naozaj záleží, čo si o ňom kto pomyslí, či si niekto všimne, ako chudobný je. Zakaždým, keď má možnosť si zarobiť alebo niečo predať, sa snaží tejto situácii vyhnúť, obísť ju či zahovoriť výhodný obchod. Do týchto obchodných snáh to tlačí jeho ťažko chorá žena – tá je aktívna, no brzdí ju zlý zdravotný stav. Predstavuje racionálny prístup, odmieta sa zmieriť so slepou naivitou svojho muža a neustále pripomína tvrdú realitu: nemajú čo jesť a živia kohúta, ktorý je symbolom samotnej nádeje. Predstavuje optimizmus nielen plukovníka, ale aj nádej mladých, ktorí k ním chodia za kohútom a plánujú naňho staviť v kohútích zápasoch. Ako v doslove knihy analyzuje Vladimír Oleríny, ide tu o nádej, že sa veci môžu zlepšiť k lepšiemu, vzhľadom na tvrdý vojenský režim, v ktorom sa mestečko ocitá. Čiže drobné, každodenné (a často humorné) konverzácie medzi mužom a ženou sa stávajú akousi metaforou pre rozumné podriadenie sa a boj o život a pre čakanie na lepšie zajtrajšky.
Atmosféra je stiesňujúca, akoby bolo celé mestečko zľahka omráčené, a tak sa karikatúrne postavy s touto realitou pokúšajú vysporiadať pomocou irónie a sarkazmu.
Celkovo je táto novela veľmi „čtivá“, jednoduchá, no dobre napísaná a vystavaná; zaujímavo spája symbolickosť s realizmom – myšlienku s každodennosťou. A je možné ju prečítať behom jedného večera.

daza.dt
27.07.2021

Krásný jazyk jako vždy, ale čekala jsem trošku víc a ač je kniha uzoučká - byl to boj dočíst.

poulet
11.04.2021

(+ SPOILER) Krásná, skvěle napsaná jednohubka. SPOILER: nejsem nepřítel otevřených konců, ale aspoň něco trochu dopadnout mohlo :-)

MichelleS
13.02.2019

Možná méně barevné a magické, ale i tak poutavé čtení. Celou dobu se vytváří zvláštní atmosféra, čtenář se skoro až bojí osudového konce... A ten mu vyrazí dech.

SilviaKovacikov
08.05.2018

Taká jednohubka, ktorú nemôžem vychváliť, ale ani zatratiť.

RyonMathrin
27.02.2018

Kniha mne nezaujala...Možná proto, že jsem ji četl v době, kdy na mne nemohla zapůsobit. Je ovšem dobré si připomenout, jak nuzně někde lidé žijí. Jako příběh o neutuchající naději si zaslouží alespoň 3*.

1