O slobode

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Klasické dielo filozofickej literatúry. Ústrednou témou eseje je téma individuálnej slobody, t.j. otázka, či a ako je možná sloboda jednotlivca v spoločnosti. V tomto kontexte autor rozoberá tri hlavné problémy: 1. problém slobody myslenia a vyjadrovania, 2. problém individuality ako zdroja spoločenského pokroku, 3. problém rozlíšenia ľudského konania a života na čisto súkromnú sféru, ktorá sa týka len jednotlivca samého, a sféru verejnú, ktorá sa týka iných ľudí. Millova koncepcia podaná na pomerne malom priestore a brilantným štýlom, sa zaradila medzi klasické ideové dedičstvo západnej filozofie a politiky liberalizmu. ...celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/14_/149082/big_o-slobode-149082.jpg 4.412
Žánr:
Literatura naučná, Filozofie

Vydáno: , Iris
Originální název:

On Liberty, 1859


více info...
Nahrávám...

Komentáře (4)

Kniha O slobode

Miro.slav
29.08.2020

Mill ponúka liberálny anglosaský pohľad na slobodu jednotlivca nielen v osobnom živote, ale aj vo sfére politickej. Oproti iným filozofickým dielam tento Millov spis nepôsobil nejak inšpiratívne, iskrivo či burcujúco. Ako historické dielo však ide o autentickú sondu do myslenia danej epochy.

Mimir
06.11.2018

Za ten krátky čas životnej etapy, ktorú trávim s veľkou túžbou pochopiť životné ciele cnostného človeka, dospel som k trom ideálom. Ideál múdrosti, ideál pravdy a ideál slobody. Vznešeným a zmysluplným konaním, sa mi zdá snaha priblížiť sa k týmto spomenutým ideálom, bez ohľadu na to, či človeka poháňa trauma z detstva s nutkavou potrebu vymaniť sa, jeho výchovný model, krivdy, komplexy či iné nevedomé mechanizmy. Na tejto ceste dostatočne spozná svoje JA natoľko, aby vrhol svetlo vedomia na tmavé miesta svojho konania a tak ich zbavil skrytosti, pričom snaha pokračovať k ideálom ostáva. J.S. Mill, nech už bola pohnútka akákoľvek, rozhodol sa napísať zopár riadkov o slobode interpersonálnej - medziľudskej (teda kapitola O slobode myslenia a diskusie) a slobode intrapersonálnej - individuálnej (kapitola O individualite ako jednom zo základov blahobytu). Prvá nesie dôležité posolstvo rozmanitosti názorov a konsenzuálnej diskusie. Autor: "Kým však ľudia sú neomylní, kým ich pravdy sú z väčšej časti len polopravdami, kým jednota názorov, pokiaľ nie je výsledkom čo najúplnejšieho a najslobodnejšieho porovnávania protikladných mienok, je nežiadúca a kým ľudia nebudú mať oveľa dokonalejšie schopnosti - než majú teraz - odhaľovať všetky aspekty pravdy, tak rozmanitosť nie je nijaké zlo, lež dobro - to sú princípy aplikovateľné nemenej na spôsob konania ako na myslenie." Individuálnu slobodu podľa môjho uváženia zachytil Mill výstižne prostredníctvom citácie Humboldta: "Pravým cieľom človeka alebo cieľom, ktorý mu predurčujú večné a nemenné zákony rozumu, a nie tým cieľom, ktorý sa mu vnucuje pochybnými a chvíľkovými túžbami, je najvyšší a najharmonickejší rozvoj jeho síl do podoby úplného a súdržného celku; že teda cieľ, na ktorý musí každá ľudská bytosť ustavične zameriavať svoje úsilie a ktorý musia mať stále na pamäti najmä tí, ktorým je súdené ovplyvňovať osudy iných, sú individuálne schopnosti a zdokonaľovanie; na to existuj[ dva predpoklady: sloboda a mnohotvárnosť podmienok."


Misericordia
12.02.2017

Alef už veľmi dobre vystihla hlavné myšlienky tohto diela, kde je sloboda chápaná ako neprítomnosť donucovania, nezasahovanie do môjho života.
J.S.Mill bol jeden z mála osobností svojej doby, ktorý úprimne hájil slobodu myslenia aj pre tých, s ktorými nesúhlasil.

I. Berlin, ktorý v mnohom nadviazal na Millov koncept slobody, výstižne komentoval jeho dielo a prínos vo svojej knihe Čtyři eseje o svobodě. Poznamenal, že Mill bol pomerne optimistický čo sa týka chápania človeka ako racionálnej bytosti, no prerátal sa. Millov súčasník Marx a iní socialisti, ktorí si nectili osobnú slobodu, si však hlbšie uvedomovali, že ľudia sa riadia skôr iracionálnymi popudmi, a preto ich možno ľahšie viesť.(s.311) A viac ako slobodu slova a myslenia chcú prácu a chlieb.

Domnievam sa, že problém je v prílišnom zdôraznení individuálnej slobody jednotlivca. Akoby sme žili v spoločnosti, kde nás primárne len obmedzujú. Ak by tomu tak bolo, tak jediným riešením by bol únik z nej. Avšak spoločenský život má v prvom rade pozitívne stránky (utilitaristicky povedané - je užitočný), druhí ľudia nám zároveň ponúkajú a vytvárajú mnohé príležitosti a štátne orgány zároveň ochraňujú našu slobodu. A hoci vôbec nie ideálne, aspoň nemusíme chodiť po ulici so zbraňou v ruke ako kedysi. Koniec koncov, rešpektovať slobodu druhého a pravidlá sa môžeme učiť len vo vzťahu s inými, zvlášť tými rozdielnymi a menej sympatickými, čo bola vlastne aj autorova skúsenosť.

Millovo radikálne volanie po slobode a jeho obranný postoj sa mi stali zrozumiteľnejšími po nahliadnutí do jeho životopisu. Jeho vlastný otec v spolupráci s J. Benthamom z neho chceli od útleho detstva "vychovať" dokonalého vedca a vzdelanca. Polyhistorom sa stal, slobodu syna, ktorú možno pocítiť len od otca však nezažil. Slovami Berlina:„Millov život je neustálou revoltou proti názorom a ideálom jeho otca – revoltou tým väčšou, že skrytou a nepriznanou.“(Tamže,s.294)

alef
26.09.2016

Jak popsat problém o který Millovi jde? Omezování svobody jednat (bránění, donucování, kontrola) je vnímáno jako něco negativního, jenže, život bez jakýchkoli omezení individuální svobody by stál za nic, protože při bezvládí by někteří obrátili svou svobodu proti jiným, aby z toho těžili.
Problém, který se před námi objevuje zní: Na základě čeho stanovíme, kdy je omezení individuální svobody morálně ospravedlnitelné a kdy ne?

Mill svobodu považoval za nejvyšší hodnotu a hlavní lidskou potřebu. Podle něj je tedy zcela nelegitimní jakýkoliv společenský tlak na jedince, a zásadní je možnost vybrat si sami takový způsob života jaký chceme a uznáme za vhodný. Hájí to, že každý máme určitou sféru života do které by druzí (společnost, stát) neměli zasahovat (neměli ji kontrolovat nebo jakkoliv omezovat) - a mluvíme tu o čistě soukromém jednání a praktikách, které nemají žádný vliv na druhé, ale i o jednání a praktikách, které se sice týkají jiných, ale nikoho nepoškozují nebo předvídatelně neohrožují. Mill považuje za naprosto nepřijatelné omezení něčí svobody proti jeho vůli z důvodu, že takové omezení je pro jeho vlastní dobro, i když přímo nepoškozuje druhé, tedy i když si myslíme, že něčí jednání je i pro něho samotného špatné, jediné co jsme morálně oprávněni je přesvědčovat ho a diskutovat s ním, v žádném případě ne omezovat jeho svobodu rozhodování :-). Podle Milla bychom tedyměli mít individuální svobodu věřit a cítit co a jak chceme, vyjadřovat, co chceme a dělat si sami se sebou, co chceme :-).