Návrat do hôr

Slovenského čitateľa vari ani netreba bližšie oboznamovať s autorom románu NÁVRAT DO HÔR; atmosféru jeho diel zo života chamonixských horských vodcov a tamojšieho vrchárskeho obyvateľstva i jeho pomer k „pánkom“, totiž k horolezcom a turistom z bohatých vrstiev, ľudsky tak čisto podanú, ako je povetrie horských velikánov okolo Mont Blancu, poznajú u nás totiž nielen zasvätení čitatelia-milovníci horolezeckej literatúry, ale aj širšia verejnosť. Veď prvý román Rogera Frisona-Rocha PRVOLEZEC vyšiel roku 1950 ešte v Matici slovenskej, v edícii Na cestách, a jeho druhý román VEĽKÁ TRHLINA dosiahol vyše šesťtisícový náklad vo vydavateľstve Sport, kde vyšiel roku 1959. NÁVRAT DO HÔR je voľným pokračovaním predošlého románu, je rozprávaním o osudoch Zianovej manželky Brigitte a jej synčeka Jean-Baptistu, polosiroty po otcovej tragickej smrti v ľadovcovej trhline. Brigitte musí znášať pohŕdanie domácich ľudí, najmä horských vodcov, ktorí jej nevedia odpustiť, že neuváženým odchodom do Paríža zavinila smrt svojho Ziana, jedného z najlepších horských vodcov. Úspech tohto diela bol vo Francúzsku celkom mimoriadny; do roka po prvom vydaní (1957) dosiahol náklad tohto dobrodružného, jemným a hlbokým ľúbostným vzťahom i drámou mladých, fašizmom pomýlených nemeckých horolezcov v severnej stene chýrneho alpského štítu poznačeného a citlivo psychologicky napísaného príbehu vyše 6000 výtlačkov. Čo vytvára pôsobivú silu románov Frisona-Rocha, šesťdesiatnika, pôvodom Parížana (narodil sa 10. februára 1906)? Stručne povedané azda to, čo o jeho NÁVRATE DO HÔR napísala francúzska kritika: „Autorov talent je v tom, že vo svojom vnútri vie objaviť krajinu, ktorú miluje, a v tom, že svoj román obohatil osobnými spomienkami, vášňou celého ľudského života.“ Frison-Roche, dnes predseda Medzinárodného sväzu horských vodcov, spisovateľ a cestovateľ, maquista za druhej svetovej vojny, ako sedemnásťročný odišiel z Paríža do Chamonix. Čoskoro sa tam vyznamenal ako horolezec i ako horský vodca, dôverne sa zoznámil najmä so životom alpských horalov. Neskôr prejavil záujem o literatúru, svoje zážitky z hôr uplatňoval ako publicista i ako významný spisovateľ, čerpajúci svoje námety z Álp. Pred druhou svetovou vojnou podnikol svoju prvú objavnú výpravu do hôr Strednej Sahary a po roku 1960 skúma nový terén — Laponsko. Z každého takéhoto vnútorného záujmu o nedotknutú prírodu a ľudí v nej vytvára pôsobivé umelecké diela.... celý text