Môj boj 6.

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Šiestou, rozsahom najväčšou časťou Karl Ove Knausgard završuje svoju odvážnu autofiktívnu sériu Môj boj, ktorá oprávnene vzbudila mimoriadny rozruch v literárnom svete. Autor tu bez snahy čokoľvek tajiť odhaľuje svoje ambície aj slabosti, neistotu a pochybnosti. Opisuje vzťah k manželke Linde a deťom, k matke a otcovi, k priateľom aj známym. Život zachytáva vo všetkých jeho odtieňoch, od zlomových a osudových momentov po zdanlivo bezvýznamné detaily všedného dňa. Riskuje všetko. Prekračuje hranice medzi súkromným a verejným a otvorene opisuje dôsledky tohto rozhodnutia na rodinu a vzťahy s najbližšími. Stála tá bezohľadnosť za to? Má spisovateľ právo byť bezohľadný? Aký je a aký má byť vzťah literatúry k skutočnosti? Súčasťou tohto dielu je aj rozsiahla esej o Hitlerovi a jeho knihe, ktorá sa stala symbolom absolútneho zla. Monumentálna, viac ako tritisícstranová séria Môj boj sa právom považuje za jeden z najdôležitejších literárnych počinov posledných desaťročí a poskytuje čitateľský zážitok, na ktorý sa nezabúda....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/43_/431714/m-j-boj-6-IYW-431714.jpg 4.54
Série

Můj boj / Môj boj 6.

Žánr
Literatura světová, Romány
Vydáno, Ikar (SK)
Orig. název

Min kamp 6, 2011

více informací...
Nahrávám...

Komentáře (2)

Kniha Môj boj 6.

Přidat komentář
Kutcho
02.08.2020

(+ SPOILER) Zo začiatku som tento diel považoval za najlepší zo série. Karl trochu skočil v čase a riešil vydanie svojej prvej knihy zo série Môj boj a problémy s tým spojené. Do toho sa občas objavili filozofické pasáže, zväčša literárnej povahy, a celkovo kniha pôsobila veľmi vyzretým dojmom a bolo cítiť, že Karl prešiel od detstva a aj vydania prvej knihy kus cesty.
Síce sa tu toho nedeje nejako veľa a svojim spôsobom sa Karlove dni opakujú, no je to Karl a všetko čo píše je napísané úžasne pútavo, takže čítate a čítate a jednoducho vás to zaujíma.
No po nejakom čase sa filozofické pasáže začali kopiť a predlžovať, pričom Karlov život sa začal strácať, až prišla pasáž nazývaná ako Esej o Hitlerovi.
Kniha má v slovenskom preklade 973 strán, takže keby tejto eseji autor obetoval 100 strán, dalo by sa to nejako prežiť, ale podľa môjho odhadu to bolo strán 450, ak nie aj viac.
V podstate išlo o môj boj na Knausgardov štýl, akurát že s Adolfom Hitlerom ako hlavnou postavou. Uznávam, bolo zaujímavé dozvedieť sa o detstve a živote Hitlera a sledovať paralely medzi jeho a Knausgardovým životom, no nie každého to zaujíma a nie každý chce o takom niečom čítať. Najmä keď si kúpil knihu o niečom a niekom inom. Určite bola chyba aj vo mne, pretože som nečakal taký odklon od témy a najmä taký masívny rozsah tejto odbočky.
Druhá vec, čo mi vadila, že to nebolo iba o Hitlerovi, ale aj o nemcoch, nacizme, Hitlových kamarátoch, dve či tri vety o živote Karla Oveho, ktoré, keď už to malo byť o Hitlerovi, tu nemali čo robiť, ale najmä aj dosť strán venujúcim sa viere a náboženstvu.
Celkovo mi prišla táto časť nesúrodá a úplne sa nehodiaca do celého konceptu knihy. Navyše sa tu stráca Knausgardové čaro, ide tu iba o holé fakty pozbierané z rôznych iných publikácií a pôsobí to umelo a ako niečo, čo by dokázal napísať ktorýkoľvek spisovateľ či novinár.
V záverečnej tretine alebo skôr v druhej polovici skutočnej knihy sa už Karl venuje opäť sebe a svojej rodine.
Opäť je to Knausgard akého čítať chceme a máme radi. Síce opäť skáče hore dole v čase, a podľa mňa trochu chaoticky, ale predsa len je tu jedna téma, ktorá bola opäť zaujímavá a ktorej sa venuje precízne. Neveril som tomu, ale touto knihou dokázal ukončiť celú sériu ako tak zmysluplne, no musím povedať, že po dočítaní knihy vo mne zostalo také prázdno a nie úplne uspokojenie.
Buď mohla mať kniha o tých 400 strán menej, alebo mohol autor využiť tých skoro 1000 strán lepšie.
Mám pocit, ako keby už nemal čo písať, ako keby už zo seba všetko dostal a napriek tomu je ešte veľa toho, čo čitateľom nepovedal a minimálne mohol.
Oceňujem však odvahu písať o Hitlerovi, čím určite mnohých šokoval a jazyk, ktorý bol opäť pútavý.
Táto kniha je však skutočný boj, a to najmä pre čitateľov.

freejazz
06.07.2020

Kým som prečítal túto knihu...
zmontoval som 28 stranový časopis
navarili sme so ženou asi 40 litrov levanduľového sirupu
bol som na spomienkovej slávnosti na počesť Jana Husa
asi 200x som vybuchol a zasa spľasol
nespočetne veľakrát som si v aute vynadal do debilov
v duchu som spísal hádam 1500 strán dialógov a akčných scén, nehovoriac o filozofických úvahách o živote, čiže som na najlepšej ceste začať písať drsnú knihu
zasmial som sa na množstve dobrých i slabších vtipov
nevedel som ani raz zastaviť príval spomienok a útržkov zo svojho života, lebo Knausgard je ako štartér, len čo sa do neho raz pustíte, neviete prestať
pozrel som si niekoľko ďalších rozhovorov s autorom, ale aj s Lindou
vyhľadal som si Tonje
pokúsil som sa vygúgliť niečo o mojom otcovi, ale nepodarilo sa mi to, žil v praveku, v ére pred internetom
prečítal som niekoľko ďalších kníh, lebo čítať Knausgarda na jeden záťah je makačka na bedňu
vypočul som si pár starých ľudí, aby som z ich príbehov spracoval poviedky do spomienkovej knihy
prečítal a zredigoval som ďalších 120 krátkych príbehov, vlastne dejiny celej dediny

a po dočítaní som zasa začal mať pocit, že už nič lepšie čítať nebudem, tak, ako sa mi to stalo pred tridsiatimi rokmi, keď som dočítal Hercovu zpověď

syn mi na to povedal, že sa na to mám vykašľať, že keby som už do konca života nič neprečítal, nič sa nestane, lebo mám načítané na tri životy


a nažité? nažité mám na koľko kníh?
asi to idem spočítať...

ak ste sa do Knausgarda ešte nepustili, začnite Môj boj čítať od začiatku. aj keď vám budú tvrdiť, že sa dá čítať ako šesť samostatných kníh. dá, ale nemá to ten šmak.
prvá vás bude možno trochu nudiť, budete sa cítiť oklamaní, ale každá ďalšia vás presvedčí, že stojí nielen za čítanie, ale aj premýšľanie. o vlastnom živote.

a ešte som zabudol: premiestnil som 2 tony štrku.
je ľahšie knihu napísať alebo prečítať?