Mor ho (a iné)

28.04.2023

Dlhé roky som mal problém so Slovenskými autormi, a s klasikmi možno ešte viac. Knihy čítam v podstate od detstva ale z nejakého dôvodu som predmet literatúry nemal rád. Ani na základnej ani na strednej škole. Nepáčilo sa mi, že ma nútili čítať úryvky. Učiť sa básne naspamäť som nenávidel ( veru aj Mor ho) a čítanie povinnej literatúry (bolo toho málo ale aj tak) som ako väčšina nie úplne spravodlivo odsúdil na "opajcnutie obsahu". Ale to už ubehli roky ktoré sa rátajú ako dvojciferné a postupne objavujem krásu a silu našej umeleckej kultúry. Samo Chalupka a Mor ho je toho príkladom. Zo zvedavosti som sa začítal do riadkov a nestihol som sa čudovať ako perfektne dokáže tento autor pracovať zo slovami. Epickosť, emócie a posolstvo na jednotku. Občas keď mi nejaký známy pustí slovenský rap, v drvivej väčšine to cynicky okomentujem, že slovná zásoba a posolstvo sú toho či onoho interpreta, tak slabé, že by som musel mať nižšie IQ aby som to mohol oceniť. A keď sa ma spýtajú tak kto je dostatočne dobrý na to aby som ho počúval, odpovedám im, že nezáleží na tom koho počúvam a koho nie, týmto interpretom by som odporúčal prečítať si Chalupku aby videli ako sa pracuje zo slovom. Nechcem aby sa inšpirovali témami alebo rýmami, mne by stačilo keby si uvedomili silu jazyka a prežijem aj text o tom ako sa pôjdem piatok večer ožrať von (tiež som to robil :) ) ak to bude kvalitne napísané a odprezentované. Toľko k Mor ho :D

09.07.2021

Pamätám si, ako som túto knihu ako chlapec hltal v obývačke starých rodičov. Hrdinské básne Sama Chalupku sú dodnes moja srdcovka.

03.03.2021

Nádherná a silná báseň. V tejto dobe, ktorá už dlhšie nemá tajomstvá a pravda sa pomaly odhaľuje. V tejto dobe, keď slovenský a český národ trpí pod jarmom cudzích mocností a hŕstky zapredancov, v tejto dobe nám má táto báseň ukázať silu, ktorú máme každý v sebe.

Táto báseň nevolá po boji, len po ochrane. Slovania zďaleka nebolí tí, ktorí pálili a plienili cudzie kraje. Vždy sme vítali cudzích chlebom a soľou. Je to starý slovanský zvyk. Tak je to písané aj v básni:

Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč neznáma slovenskému kraju,
lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi

Hovoria, že ak cudzí prichádza v mieri, bude pohostený a ochránený. No ak prichádza v zlom, nezľakne sa ho nikto a bude potlačený:

Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja
čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja?
S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my,
a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi;
ak s pokojom: pozdrav ťa pán neba i zeme,
lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. —

Nie, družina sa nezľakla a nebola "poslušne zodpovedná" tak ako to chcel cár, alebo v tejto dobe niekto druhý...

Chalupka žil v revolučnom období, ktoré bolo pre slovenský národ ťažkým. Možno ešte ťažším ako dnes. Nemali sme žiadne práva. Slováci boli na vlastnom území menšina. / prečítajte si knihu od Ľudovíta Štúra- Starý a Nový vek slovákov/ Práve toto má náš národ v podvedomí.

Áno sme srdeční, pohostinní, nenapádame cudzie kraje, no sme poddajní a poslušní. Nevieme však nájsť vlastnú sebaúctu a nevieme byť súdržní. Sme ohlúpnutí konzumom a digitálne dobrovoľne oblbovaní. Hovieme si v pôžitkoch a komforte. Zabúdame na tradície, predkov a naše vnútro. Potom je samozrejmé, že niekto iný túto našu vlastnosť využije a presvedčí nás o tom, že všetko, čo sa s nami deje proti našej vôli - je pre naše dobro a treba byť zodpovedný... /???/

V tomto sa už líšime od junákov v básni Mor Ho! Pretože oni boli spojení, nenechali si vziať svoju zem a postavili sa na odpor.

Radšej sa vzdali aj života, než by žili v nevedomom otroctve:

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí!

A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Nech bude čítať tento komentár ktokoľvek, či Slovák, alebo Čech. Nezáleží na tom. Naše krajiny boli a sú stále spojené.

Nenechajme si vziať čo je naše, za čo zomierali naši predkovia. Oni dali svoje životy. Možno sa nás raz spýtajú- "A čo ste urobili vy?"

06.02.2020

Trochu jsem se zastyděla, když jsem zjistila kolik čtenářských kolegů ze Slovenska si loni v rámci čtenářské výzvy přečetlo Máchův Máj. Proto jsem si předsevzala, že si já pro změnu přečtu nějakou poezii slovenskou. Výběr je samozřejmě široký, ale někde jsem zaslechla (nevím, zda je to pravda), že kniha patří na Slovensku mezi povinnou četbu. Ani se nedivím, báseň v člověku hodně zanechá. Je to taková óda na slovanství odehrávající se na slovenském území, v nádherné krajině, na kterou jsou právem pyšní a na slovanského ducha svobody, který se jen tak nenechá zlomit. Na mě zapůsobila jako oslava slovenské země, tak jako třeba Máchova báseň o zemi krásné, zemi milované... Každý národ je prostě hrdý na svůj původ a svoji vlast.

31.10.2019

Pripomenula som si túto hrdinskú báseň po rokoch (vďaka čitateľskej výzve) a až som sa pousmievala pri zistení, že si ju vlastne pamätám... Pri čítaní sa mi vynárali celé strofy, ktoré sme sa ako deti učili na ZŠ. Vtedy ako nutné zlo - recitovať pred triedou a napodobňovať učených rétorov. Ale teraz... hmm... až mi išli zimomriavky! To bola doba, keď žil Chalupka a ďalší národovci! Keď bola hrdosť, ba až radosť bojovať za vlasť, domovinu, praotcov a nedať sa zotročiť komusi len preto, že to ten ktosi z mocenského rozmaru chce!

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí!

20.10.2019

Nebýt čtenářské výzvy, asi bych se téhle knize vyhnula.
Byla to první kniha ve slovenštině, která se mi kdy dostala do rukou. Musím ocenit výborný jazyk a nápaditost. Konečně po dlouhé době poezie, která se mi líbila.

22.11.2018

Ikonická báseň

18.05.2018

Krásne napísaná básen,ktorá nám ukazuje boj za slobodu národa z područia Rimana-cára....nesie však v sebe odkaz že Slovenská hrdost nemože a nechce mat žiadneho pána,ktorý by krutou rukou vládol Slovenskému národu.

Zleteli orly z Tatry,tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory,ponad rovné polia,
preleteli cezm Dunaj,cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomezím slovenského rodu


A ty mor Ho!-hoj mor ho!detvo mojho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mar ty len,a vol nebyt,ako byt otrokom.