Mliekarka z Ottakringu

04.01.2022

perfektná kniha,určite predčila moje očakávania a odporúčam aj ďalej.

24.10.2019

Takhle tuhý kořínek má jen málo lidí. Autorčina pokora, schopnost prát se s nepříznivými okolnostmi a zároveň v nich nacházet zdroj radosti, je odzbrojující a člověka až zahanbuje. Deníky jsou natolik otevřené, že mám na konci trilogie pocit přátelského vztahu, ze kterého si odnáším obdiv a povzbuzení.

„V Rusku som bola akademička, tu som mliekarka; no i tak sa teším zo života a milujem ho. Len počkaj, Rusko, veď sa mi raz podarí vytrhnúť si zo srdca túžbu po tebe, len počkaj, veď ja sa oslobodím od svojho trápenia! Vari spočíva šťastie v tom, že je žena univerzitnou profesorkou? Alebo že žije v Rusku? Šťastie spočíva v samotnom živote, v tom, že dýchame a možeme žiť. A ak človek neumiera od hladu, tak može každú chvíľu nachádzať plné priehrštia šťastia. Žehnám dnešnému slnečnému zimnému dňu, žehnám svojmu životu, dokonca i tomu, ktorý teraz musím viesť...“

31.10.2017

Skvělé! Doporučuji přečíst!!

18.07.2014

Rachmanovová vo svojich troch dieloch denníkov chronologicky vyskladala na papier 12 rokov vlastného života, prežitého v pohnutej dobe. Zveruje sa nám s vlastnou minulosťou, dovoľuje nám nahliadnuť do svojich spomienok a vykresľuje autentický obraz dejín, ktorý sa nedá vnímať inak ako memento minulosti. Udalosti opisované v prvých dvoch dieloch sú naozaj drsné a desivé, záverečný, tretí diel už zďaleka dynamiku a gradáciu predchádzajúcich častí nedosahuje a rovnako je výrazne menej čitateľsky atraktívny. Je to logicky odvodené od okolností, za akých sa formoval a od životnej etapy, do ktorej sa sama autorka v osobnom živote posunula a ktorú v ňom dokumentuje (len na vysvetlenie – opisuje tu rodinnú situáciu a adaptáciu v Rakúsku po tom, čo bola s rodinou nútená emigrovať z Ruska). Tým pádom sa opisované obdobie javí ako nepomerne pokojnejšie, i keď rozhodne sa nedá charakterizovať ako prechádzka ružovým sadom...
Celkovo jej dielo vnímam skôr ako dokument, než ako román, kde je kategoricky zaradený, lebo pri tomto žánri už je človek nútený si všímať a hodnotiť i iné parametre, ako napríklad vyjadrovací prejav, a trošku sa obávam, že ten v jej prípade málinko pokrivkáva. Naozaj si nemožno nevšimnúť, že spisovateľka kladie vetu za vetou skutočne veľmi prosto, miestami až naivne jednoducho, dokonca snáď až občas môžeme nadobudnúť dojem, že takto písať by sme hádam dokázali I sami :-). Pokiaľ by však bolo o čom písať, teda pokiaľ by sme zažili to, čo ona. Nedočkáme sa tu teda žiadnej slovnej virtuozoty, či vycibrenej štylistiky, i keď akési náznaky typicky ruského poetizmu som zaznamenala. Táto drobná chybička krásy však nemusí nutne nikomu prekážať, zrejme ju zaznamená a pozastaví sa nad tým skôr ostrieľanejší čitateľ a v každom prípade - výpovedná a humanitná hodnota diela tým rozhodne degradovaná nie je...

Určite by som autorku vo svojom osobnom rebríčku nenominovala medzi top-spisovateľov, ktorých brilantnosť prejavu obdivujem, avšak na druhej strane – bez mihnutia oka celú trilógiu zaraďujem k tomu najzaujímavejšiemu, čo som vôbec čítala k téme stalinizmu (a následného obdobia).
Ako vážne mínus bohužiaľ vidím grafické stvárnenie obalu pri všetkých 3 častiach - môj osobný názor je, že vzhľadom na vážnosť témy to horšie už byť ani nemohlo.