Môj experiment s pravdou

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

První díl Gándhího autobiografie, kterou nazval Môj experiment s pravdou - nechtěl totiž psát autobiografii, ale pouze psát o jeho vlastních experimentech s pravdou. Protože jsou ale experimenty celý jeho život, tak má tato kniha podobu autobiografie.

https://www.databazeknih.cz/images_books/89_/89250/m-j-experiment-s-pravdou-1-wsb-89250.jpg 4.414
Žánr
Literatura naučná, Biografie a memoáry
Vydáno, Slovenský spisovateľ
Orig. název

An Autobiography or The Story of my Experiment with Truth, 1927

více informací...
Nahrávám...

Komentáře (6)

Kniha Môj experiment s pravdou

Přidat komentář
Benedikt
30. listopadu

Autobiografia Môj experiment s pravdou, nie je životopis ktorý by asi očakával bežný čitateľ prechádzajúci pomedzi knižné police. Za prvé, v úvode treba povedať, že Mahátmá Gándhí v knihe zaznamenáva epochu od svojho narodenia po svoje, povedzme aktívnejšie účinkovanie v boji za nezávislosť Indie, pričom tie najturbulentnejšie obdobia Gándhího života v knihe nenájdeme.

Druhým rozdielom je samotná forma životopisu. Sám Gándhí svoj život predostiera ako určitý pokus. V knihe sa opisuje v úlohe pokusného králika vlastného experimentu. Experimentu s pravdou a jej úlohou v jeho živote.

Prapôvod Gándího pokusu tkvel v jeho náture. Už v mladosti sa v ňom podľa jeho slov, zakorenilo presvedčenie, že základom všetkého je morálka a že tá, je len formou pravdy. Pričom pravda, ako východisko chápania života, sa stalo jeho základným bodom snaženia.

Povolaním bol Mahátmá Gándhí advokátom. Svoje štúdia v rodnej Indi začal nie veľmi slávne, s problémami, ktoré však svojou usilovnosťou prekonal a na dobrú radu sa rozhodol, že vycestuje za štúdiami do Anglicka. Po úspešnom zavŕšení sa vrátil do Indie kde pokračoval v konfesií. Neskôr sa dostal ako advokát do dnešnej Juhoafrickej republiky, kde sa mu svojim umom a šikovnosťou podarilo urovnať veľký spor medzi indickými kupcami. V Afrike však na neho tvrdo dorážala situácia pracujúcich Indov ktorí boli vytlačený na okraj spoločnosti.

Či v knihe alebo na internete je možné si prečítať životopis tohto veľkého mysliteľa. Ja sa zameriam na Gándího experiment s pravdou ako aj niektoré jeho zaujímavé postrehy.

Gándí vo svojej knihe uvádza, že ho jeho presvedčenie pravdy odrádzalo od jeho povolania. Našiel si však jednoduchú cestu – cestu slušného advokáta. Svoje povolanie chápal ako poslanie urovnávania sporov. Svoje vlastné spory, nikdy nepredostieral pred súd. Za pomoc vo verejnom záujme nikdy nebral honorár. Ako sám píše: „celý život som však trval na pravde a to ma naučilo doceniť krásu kompromisu...často som tým ohrozoval život a vyvolával neľúbosť priateľov. Ale pravda je tvrdá ako diamant a jemná ako kvet.“ Alebo inde: „ Pravda je ako košatý strom, ktorý prináša tým viac ovocia, čím lepšie sa oň staráte. Čím hlbšie hľadáte v bani pravdy, tým viac drahokamov tam objavíte...“ či: „...stúpenec pravdy musí byť nesmierne opatrný. Dovoliť človeku, aby veril niečomu, čo nebolo úplne preverené, znamená kompromitovať pravdu.“ Tieto a podobné myšlienky viedli Gándhího ku, pre Európana, zvláštnym dôsledkom. V knihe určite prekvapí v akom veľkom rozsahu spája Gándhí svoju túžbu po pravde rôznymi systémami odriekania. Gándhí postupne odmietal prijímanie liekov, akceptoval a sám vynucoval len domáce spôsoby liečby ako napríklad vodoliečbu a zemné obklady. Ďalej ako hinduista omietal mäso. Neskôr sa snažil vysadiť aj mlieko. Zastával domácu stravu zloženú z ovocia, zeleniny, a orechov, bez veľkého solenia a korenenia. Tento spôsob stravy ho však neuspokojoval a hľadal ďalšie spôsoby ako sa drillovať v odriekaní a teda posilňovaní svojej vôle, vôle k životu v pravde. Často v knihe opisuje svoje rôzne diety a pôsty. Neskôr viedli k hladovkám. Tvrdil, že: „Ak fyzický pôst nie je sprevádzaný duševným pôstom, vyústi v pokrytectvo a pohromu.“

Ďalším dôležitým momentom bol jeho prístup k rovnosti a nevlastneniu. Nevlastnenie – aparigraha, vychádza z Gíty (indický náboženský text). Sám seba si predstavoval ako poručníka svojich hmotných vecí, ktoré len spravoval. Tak sa oslobodzoval od puta vlastníctva ktoré zväzovalo a obmedzovala slobodu vôle. Ďalej sa v knihe dočítate ako často odpúšťal svojim vinníkom, písal, že máme nenávidieť hriech a nie hriešnika, lebo ten si zasluhuje poľutovanie. Sám, keď spoznal poklesok svojich zverencov vyhlásil, že ich trestať nebude, no sám prešiel na sedem dňový pôst a následné odriekanie v podobe len jedného jedna denne po dobu štyroch mesiacov.



Gándhí bol nesmierne usilovný, vychádzal z presvedčenia, že nič, čo sa začne sa nemá prerušovať, len ak sa to ukáže ako mravne neobhájiteľné. Taktiež presviedčal čitateľa, že čokoľvek po čom srdce najväčšmi túži aj naozaj dosiahne.

Vo svojich úsudkoch bol mimoriadne triezvy. Často si chyby druhých kládol na seba, a skôr ako sa snažil zmeniť iných, snažil sa zmeniť seba samého. Hájil práva indického národa, no bol k Indom aj kritický. Uznával ich slabé hygienické návyky, no nehanil ich za ne, skôr vyvíjal aktivity rôzneho druhu aby tento zlozvyk odstránil.

Tak ako minca má dve strany aj Gándhí bol z nášho pohľadu podivín. Čím viac začal svoj život splietať s verejnou službou, tým viac sa snažil o určitú „totalitárnosť“ svojho pohľadu na svet. V miestach svojho pobytu zakladal ášramy, akési vlastné duchovné komunity, ktoré mali podobu akéhosi mixu družstva a kláštora, viac podobné izraelským kibucom, v ktorých predstavoval rodinnú i komunitnú autoritu. Gándhí sa taktiež snažil vštepovať svoje poznatky aj v rámci rodiny, hoci dosť spornými metódami. Európskeho čitateľa, zarazí, keď číta ako odmietal užívanie liečiv pre seba i smrteľne chorého syna, len preto, že to bolo v rozpore s jeho vlastným učením o pravde. Treba však dodať, že až pri prečítaní podobných pasáží Európan pochopí, čo to je, život podľa zásad pravdy.

Gándhí, sa vo svojej knihe jemne dotýka satjágrahy, teda neposlušnosť a nespoluprácu ako prostriedku politického boja. Dotkol sa ho síce len okrajovo pri satjágrahe v Čamparane. Tu zdôrazňoval nevyhnutnosť zdvorilosti a nebojácnosti ako najťažšej časti sátjágrahy. Tvrdil, že každý, kto sa dovoláva použitia sátjágrahy, musí prijať vonkajšiu jemnosť, zdvorilosť, miernosť, a musí myslieť v prvom rade na protivníkove dobro. Nejedná sa teda o boj a konfrontáciu, ale o spôsob presviedčania protivníka. Práve túto cestu považoval Gándhí za nevyhnutnú a tvrdil že práve vďaka nej sa Indom: “vtlačilo nezmazateľné poučenie, že...viac na http://oprave.blogspot.com/

rutto45
23. ledna

Pozoruhodné dielo od neobyčajného človeka. Najslávnejší presadzovateľ pojmu "keď ta niekto udrie, nastav mu druhé líce". Stále nemôžem pochopiť s akou ohľaduplnosťou sa správal k svojím neprajníkom a nepriateľom. Aj napriek niektorým jeho ojedinelým postojom, najmä k svojej žene a svojim blízkym, ho však ako filantropa a devótneho služobníka ľudí rešpektujem a uznávam.

Andre2609
13.08.2018

Prada je boh, boh je pravda...
Pravdivý pohľad do života človeka ,ktorý pochopil že život, ktory sa nepodvoli svedomiu človeka, je premrhaný a prázdny...
Spoznal som bližšie človeka ,ktorý svoj život zasvetil pravde a spravodlivosťi.
Človeka, ktorý bez problémov opísal svoje chyby, na svojej životnej ceste.
Človeka, ktorý neustále analizoval svoje životné postupy a rozhodnutia ,aby sa mohol následne ďalej duševne rozvíjať, na svojej ceste k ,,Pravde,,
Všetko som mu veril bez mihnutia oka...
Bol to ,,Mesiáš,, pravdy,slobody, súcitu a pokory...

Flipper
28.12.2015

Je fantastické sledovať dialóg medzi Ghándim a hocikým iným. I keď kniha pojednáva veľa o politike, pri ktorej sa ťažšie širšiemu publiku orientuje, tých pár rozhovorov dominuje. Formulácie, ktoré nechávajú protivníkovi jeho hrdosť ako "Veľmi ma prekvapuje, že muž ako vy si myslíte..." a iné len potvrdzujú, prečo je Ghándi Mahátma. Taktiež Režim a skromnosť Ghándiho po príchode do Anglicka by mal byť pre dnešne prekonzumovanú spoločnosť liekom z jej zajatia.

Antares
07.10.2015

Obdivuhodná knižka, ktorá popisuje obdivuhodný život. Občas som sa síce strácala v časovej súslednosti a indické mená tiež dávajú zabrať. Každopádne veľmi inšpiratívne čítanie a natíska sa mi otázka, či v súčasnosti existuje niekto takýto na zemi?

Koka
08.05.2013

Kniha vyšla tuším nejako súbežne s premietaním filmu Gándhí a pamätám sa, že v kine pri scéne pochodu za soľou zaznel, z ktorého museli byť prítomní eštebáci dosť vydesení.
Z knihy si aj po dlhých rokoch pamätám dve epizódy, ktoré ma - napriek vážnosti a závažnosti diela - rozosmiali: ako MG jedol hlinu a požadoval to aj od svojej ženy, a ako sa dal najskôr poistiť a potom trpko ľutoval, že podľahol poisťovaciemu agentovi, lebo si uvedomil, že v Indii sa v prípade smrti manžela o vdovu postará jeho brat.
Gándího meno už navždy bude synonymom nenásilného zvrhnutia nadvlády, ale ako človek, manžel, otec, mi pripadal dosť malicherný, skromný až tak, že lakomý. Emancipácia porobených národov - to áno, ale emancipácia žien - to by nezvládol.

Autor a jeho další knihy

Mahátma Gándhí
indická, 1869 - 1948

všech 9 knih autora

Kniha Môj experiment s pravdou je v

Přečtených21x
Čtenářské výzvě1x
Doporučených1x
Knihotéce13x
Chystám se číst16x
Chci si koupit5x