Koniec je blízko: Prírodné katastrofy a my

kniha od:

Koniec je blízko: Prírodné katastrofy a my obálka knihy
Mé hodnocení:

KoupitKoupit eknihu

Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755. Cunami v južnej Ázii v roku 2004. Zemetrasenie v San Francisku v roku 1906. Hurikán Katrina v roku 2005. Všetky tieto prírodné katastrofy nespôsobili iba veľké škody a straty na životoch, ale aj zmenili históriu a naše premýšľanie. Kniha nórskeho geológa prináša príklady z dvoch tisícročí. Sú to nielen dejiny prírodných katastrof, ale aj dejiny ľudských reakcií na ne a schopnosti prispôsobiť sa extrémnym udalostiam. Henrik Svensen rozpráva príbehy mnohých očitých svedkov. Hoci sú spomínané katastrofy prírodným fenoménom, reakcie ich obetí bývajú často veľmi podobné, neraz v nich vidia varovanie bohov. Svensen predstavuje vedecký prístup ku konkrétnym udalostiam a podčiarkuje význam toho, aby sme boli na prírodné katastrofy dobre pripravení, pretože ich počet a sila bude vďaka klimatickým zmenám iba narastať....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/320535/koniec-je-blizko-prirodne-katastrof-vUi-320535.jpg 2.96
Žánr
Literatura naučná, Historie, Přírodní vědy
Vydáno, Premedia
Orig. název

Enden er nær: Om naturkatastrofer og samfunn, 2006

více informací...
Nahrávám...

Komentáře (2)

Kniha Koniec je blízko: Prírodné katastrofy a my

Přidat komentář
JanaŠ.051
27.08.2018

Toto (a aj predchádzajúce) leto mám naozaj pocit, že koniec je blízko. Táto kniha sa venuje histórii prírodných katastrôf za uplynulé dve tisícročia. Opisuje spôsoby, akými katastrofy formovali a formujú naše kultúry, presvedčenia, prispievajú k formovaniu rôznych apokalyptických cirkví a hnutí, ale aj to, ako sa s ich následkami ľudia vysporiadavajú. Nielen materiálne, ale najmä psychicky.

whack
11.03.2017

Toto je jednoducho sumár prírodných katastrof naprieč históriou. Neviem, čo tým chcel autor povedať, lebo katastrofy (zemetrasenia, sopky, cunami...) nemajú spojitosť. Predkladá zaujímavé fakty o tom, ako katastrofy na rôznych častiach sveta vnímali vtedy ľudia, ako to pripisovali všade tomu svojmu bohu (všade inému) a len 2 kapitoly z celkových 14 hovoria o katastrofách, ktoré boli spôsobené ľuďmi („Katastrofy a politika“ a „Sú prírodné katastrofy prirodzené?“). V týchto dvoch kapitolách sa spomína najmä stúpanie hladiny morí, hladomory a ich príčiny, nepochopiteľne sa nespomína preľudnenie, čo je jedným z kľúčových faktorov mnohých katastrof. Je to tak trošku bez začiatku a bez konca.