Kolymské poviedky - výber

od:

Kolymské poviedky - výber

Solženicynov Súostrovie gulag, či Jeden deň Ivana Denisoviča bol o víťazstve človeka nad mašinériou gulagu, v Kolymských poviedkach človek prehráva na celej čiare, pre hlad, či zimu aj povodne najpriamejší ludia strácajú zábrany a páchajú velké zverstvá. Poviedky vychádzajú v zbierkach tak ako ich rozdelil autor. Poviedky vychádzajú v zbierkach tak ako ich rozdelil autor. Prvé úplné vydanie prvého zväzku a výber z ďalších próz. Z ruského originálu preložila, doslov a bibliografické poznámky napísala Anna A. Hlaváčová....celý text

https://www.databazeknih.cz/images_books/27_/27235/kolymske-poviedky-vyber-rDJ-27235.jpg 4.732
Originální název:

Колымские рассказы (Kolymskije rasskazy) (1951)

Žánr:
Povídky, Literatura naučná
Vydáno:, Odeon, Ikar (SK)
více informací...
Nahrávám...

Komentáře (6)

Přidat komentář
Rade
15. května

Drsné čtení, naprostý děs, neumím vyjádřit silněji. Sovětské gulagy jsou stále nedořešený problém v dějinách 20.století, nacistické koncentráky už dějiny zpracovaly, to, co se dělo v Rusku celá desetiletí na dálném severu na důkladné odhalení i zpracování asi stále čeká. I dnes se o tom mluví tak nějak potají… A Stalin je dodnes oslavován...

„Přestože byl Dugajev tak mladý, už pochopil, jak falešné je úsloví o přátelství, které se prověřuje neštěstími a pohromami. Aby přátelství mohlo být přátelstvím, musí se zakládat za podmínek, kdy způsob života ještě nepřekročil hranici, za kterou v člověku už není nic lidského, kdy už zbývá jenom nedůvěra, zloba a lež. Dugajev už dobře chápal trojí vězeňské přikázání, běžné na severu: nevěř, neboj se, nepros…“

myllo
29.04.2017

skvela, prosto skvela knizka ... odporucam koho zaujima viac o gulagoch knihu Jaka je cena cloveka

Salonka
10.06.2016

Jedna neveľmi hrubá kniha autentických poviedok napísaná človekom, ktorý zažil pravé peklo, je pre mňa cennejším zdrojom ako celoživotné dielo historika, ktorý sa v teple domova, kávou prevoňanej pracovni či v pokojnom ovzduší knižníc venuje rovnakej tematike (samozrejme nemám nič proti historikom, ich kvalitná bádateľská práca je užitočná, nenahraditeľná a vôbec si ju neidealizujem). Ale... len ten, kto fyzicky strávil roky v sovietskych pracovných táboroch kdesi veľmi ďaleko (a až príliš severne) vie, ako to tam skutočne fungovalo. Ten povestný ´paragraf päťdesiatosem´ na vlastnej koži okúsil táborovú hierarchiu na čele s kriminálnikmi v kontraste s úpadkom inteligencie, to jemu zvieralo žalúdok od mučivého hladu, jemu úpela v omrznutých prstoch trvalá bolesť a zo skorbutových rán na nohách vytekal hnis. Vie, aké to je, keď pľuvanec mrzne v letku už dva týždne... vie, že nesplnenie individuálneho výmeru znamená vykúpenie = smrť.

Šalamov vo svojej zbierke krátkych autobiografických príbehov pútavo predstavuje okrem iného gulagovú verziu toho, k čomu nás vyzývajú niektorí myslitelia – pre pokoj duše žiť viac v prítomnosti. Totiž nikto z väzňov nevidel ďalej ako po koniec pracovnej zmeny toho aktuálneho dňa. Veru vonkoncom sa netrápili tým, čo bude zajtra, cieľom bolo prežiť do večera a uchrániť si svojich tristo gramov chleba. Aké ľahké.
Tiež ukazuje, že príslovie „v núdzi poznáš priateľa“ znie krásne, ale v totálnej núdzi priateľa nikto nepozná, nespozná, nerozpozná, nezíska, nemôže sa naňho spoliehať ani odvolávať – každý bojuje sám za seba. Nie je to kruté ani prekvapivé. Jednoducho ináč sa tam existovať nedalo. Kto mal vôľu zachovať si svoju biednu vráskavú suchú kožu na podvyživenom tele, ten si nemohol dovoliť prepych starať sa o niekoho iného. Možno tak o väzňa-kriminálnika, vlastne nepriateľa, ktorý teoreticky mohol byť osožný. Práve v tom dni, ktorého konca sa bolo treba dožiť.

Šalamov sa zachránil absolvovaním ošetrovateľských kurzov a svojmu životu dal zmysel napísaním pamätí z Kolymy. Ponúka v nich oveľa viac ako som naznačila. Dúfam, že neupadnú do zabudnutia.

---
Šmeľovova brigáda sústreďovala ľudský odpad – to, čo vyvrhli zlaté šachty. Z lomu, kde sa ťažia piesky a rašelina, boli tri cesty: „pod sopku“ – do bezmenných masových hrobov, do nemocnice a do Šmeľovovej brigády, tri cesty „vyžmýkancov“. Brigáda pracovala tam, kde aj všetky ostatné, ale nemala také vážne úlohy. Heslá „Splniť plán je zákon“, „Plnenie plánu začať zdola“ – to neboli len slová. Vysvetľovali sa takto: nesplnil si normu, teda si porušil zákon, oklamal vládu, a za to zodpovieš ďalším trestom – a neraz aj vlastným životom.
Ľuďom z tejto brigády dávali horšie jedlo, a aj toho bolo menej. No tunajšie príslovie „V tábore zabíja veľký, a nie malý prídel“ som si dobre pamätal. Nehnal som sa za veľkým prídelom šachtárskych brigád.

mygel
23.04.2015

Pekné opisy prírody, chvíľami som mal pocit, že čítam Londona. No a oplatí sa už pre samotný Šalamovov životný osud

Zara
19.02.2015

Nechápu a žasnu, jak si Šalamov po sedmnácti letech zvěrstva v Gulagu dokázal zachovat
svou poetickou duši.

Koňadra
13.07.2014

Solženicynov svet v Jednom dni Ivana Denisoviča sa pri Kolymských poviedkach zdá ako letný tábor. Drsné, skutočné, bez zbytočných klišé a pátosu. Dlho vo vás zostane. Pod kožou.