Kľukatou cestou do Ria

03.11.2021

Na knihách je krásna ich rozmanitosť - či už milujete prózu alebo preferujete poéziu, či radšej siahnete po beletrii alebo dávate prednosť non-fiction, každý si dokáže nájsť to svoje. Pre mňa je to pravé orechové spoločenská próza, resp. skutočné príbehy, ktoré sa dotýkajú a v plnej kráse (alebo skôr skazenosti) odhaľujú spoločenské neduhy, polemizujú o vzťahoch či približujú ten neskutočný motanec, ktorým je ľudská psychika. 

Možno aj to je dôvod, prečo ma zlákali nadšené ohlasy na knihy brazílskeho autora Machada de Assisa. Hoci totiž autora ani zďaleka nemožno nazvať súčasníkom, jeho próza (v ktorej rieši práve vyššie spomínanú spoločenskú problematiku) je vraj nadčasová. Kľukatou cestou do Ria ma presvedčila, že nadčasová skutočne je, i keď priznám sa, že tentokrát mi to k šťastiu tak úplne nestačilo. 

Machado de Assis v zbierke siedmich kratučkých príbehov čitateľom ľahkým, elegantným, hoci občas mierne sarkastickým, štýlom ponúka pohľad na romantické pletky súdobej brazílskej spoločnosti, na radosti či osobné drámy spojené s manželstvom, na neraz triviálne problémy, ktoré stoja v ceste šťastiu. Pri roztúžených či zlomených srdciach a zbožných pohľadoch však neostáva, na paškál si okrem romantických vzťahov berie i vzťahy, ktoré ovplyvňujú a formujú spoločnosť ako celok.

Prostredníctvom jemných dám, bohatých mládencov či vypočítavých snaživcov reflektuje názory na morálne poklesky, akými sú nevera, márnotratnosť, lenivosť či túžba po peniazoch, a poukazuje na fraškovitosť v politických kruhoch, kde panuje rodinkárstvo a neraz i nezáujem zo strany politikov.

Nuž, netvrdím, nadčasovosť knihe uprieť nemožno - Assis sa skutočne zameral na témy, ktoré sú živé i dnes a svojim rozprávaním miestami aj pobavil, no niečo na knihe ma predsa len odrádzalo od toho, aby som si pri jej čítaní povedala "wau". Bol to štýl? Nie práve sympatické postavy? Alebo snáď repetetívnosť problémov?
Neviem, no hoci sa mi príbehy z Kľukatou cestou do Ria nečítali zle, zároveň ma ani nijak zvláštne neohúrili. Označila by som ich skôr takým priemerným "neurazí, nenadchne", no dúfam, že raz ma o svojich kvalitách ešte presvedčí.