Kliatba

Som lokálpatriot. V zmysle že rád čítam príbehy keď sa odohrávajú poblíž rodného mesta, kraja. A že si viac všímam spisovateľov rodákov môjho mesta a okolia. A prekvapivo som zistil, náhodou, že Vansová napísala román priamo zo Zvolena rokov 1806 plus mínus. Inšpirovala sa skutočnými udalosťami a skutočnou vraždou ktorá vtedy otriasla mestom. Napísala ho na sklonku svojej spisovateľskej kariéry, roku 1926. Ako vypísaná skúsená ktorá vie ako uchopiť príbeh. Aj so všetkými chybami a prednosťami romantizujúcej literatúry. A že je to text čo dokáže prekvapiť aj dnes! Aj archaizmami, aj až goticko hororovým úvodom rozprávania v rozprávaní, sociálnou kritikou (tá je v staršej slovenskej literatúre všadeprítomná a pôsobí dnes mierne naivne), zaujímavým trošku rozprávkovým popisom a charakterizáciou postáv, temným príbehom o sériovom vrahovi (fakt!), častým opisom oblečenia dám, kočov, zvykov, etikety, na dnešok podivný recept vypražených či do medu nakladaných fialiek (áno Terézia Vansová aj kuchárskie knihe spisovala), bežného života meštiackych rodín a nižšej šľachty. A pre mňa najväčšia hodnota, až malebné a detailné opisy mesta ako si ho dnes už nik nemôže pamätať. Až taká naša Božena Němcová, keď by sa pustila do thrilleru o tajomným vraždách. Vansová samozrejme nedokáže používať dnešné moderné naratívne metódy, takže nečakajte Hannibala Lectera.
Komu by som odporučil. Sebe alebo zvolenčanom a okoliu. Fakt si dala záležať a opisuje tu mesto Zvolen, zvolenskú župu, okolité obce, konca osemnásteho a začiatku devätnásteho storočia, ako najlepšie vedela.
Milovníkom romantických historických románov ala Zguriška, šmrncnutých gotikou, hororom, vraždami.
Milovníkom starého štýlu písania.

Na požiadanie vám ten dom na námestí, dejisko tragédie, ukážem :)

Hororový príbeh, ktorý by obstál aj v dnešnej konkurencii thrillerov . So zimomriavkami sledujeme príbeh zla v podobe bohatého zemana Feketeho až po jeho biedny koniec. Román vychádzal zo skutočných udalostí, autorka ho mala pripravený 7 rokov, kým ho vydala.

Autorka sa celý život snažila o osvetu, rozširovanie obzoru jednoduchých žien zapriahnutých v starostlivosti o deti a rodinu. Snažila sa ich pozdvihnúť a potešiť, vzdelávať v ich náročnom osude, šíriť slovenský jazyk medzi ľudí. Predkladanie príbehov z „čiernej kroniky“ bol jeden zo spôsobov, hoci nie typický pre slovenskú literatúru na prelome 19. a 20. storočia, ktorá sa usilovala o tzv. „ušľachtilú“ literatúru.

Spisovateľka urobila z príbehu dobový obraz vtedajšieho života, oboznamuje nás s banskobystricko – zvolenským prostredím, so zemianskou šľachtou, atmosférou starých zemianskych domov, s mešťanmi, inteligenciou i jednoduchým ľudom.

Až sa čitateľ cíti ako v živom obraze, akoby sedel v pestrej spoločnosti v salóne u Veselovských, zúčastňoval sa debát, dozvedal sa klebety, prijímal bohaté občerstvenie a spoznával charaktery ľudí. V románe sa to hemží historickými osobnosťami. Z jej prác môžu dodnes čerpať folkloristi a kultúrni historici.
Za román Kliatba získala v roku 1927 štátnu cenu.

Na knihu jsem byl nalákán pod rouškou trochu jiného žánru. Zklamání se však i tak nekoná, protože je to zajímavě pojaté temné historické drama. Vansová dokáže ponořit do ducha doby, i přes možná někdy přílišné tlačení na pilu v jasně odlišující linii dobra a zla. Výrazným pozitivem je malebnost jazyka a schopnost kresby nejen prostředí, ale i charakterů a vzájemných vztahů.

Ani som to nedočítal..