Walitaka

19.04.2022

Hoci komiks (ako ostatne všetky zo série Klasické komiksy Marko Čermáka vydavateľstva Václav Vávra) obsahuje úvodné slovo, z nejakého dôvodu je v ňom všeličo, len nie technické fakty. Takže vám ich poviem ja. Walitaka (áno, TEN Walitaka, nie TÁ Walitaka) bol prvý raz publikovaný na pokračovanie v kultovej Kometě v rokoch 1990/91. V roku 1995 vyšiel súhrnne v časopise Bobří stopou č. 10 a napokon, prekvapivo s temer rovnakou obálkou, v roku 2013 u spomínaného Vávru. Hoci mám od detstva rád táborové komiksy a zvyknem im vďaka nostalgii čo-to odpustiť, Walitaka ma príliš nebavil. Jednak sa toho v scenári Jiřího Macka zas až tak veľa nedeje (jeho Rower Hogan ma bavil predsa len viac), jednak postavy nie sú príliš zaujímavé (ani ústredný Walitaka, ostatní sú potom vyložene neviditeľní resp. nedá sa orientovať v tom, kto je kto), jednak pôsobí divne nedokončene (pochopil som to správne, že zlý opilec chcel neskôr nalákať do svojho domu jedného z chlapcov a tam mu urobiť bohviečo, alebo šlo o inú postavu, ktorá len podobne vyzerala?), jednak ma po výtvarnej stránke neohúril (najviac sa mi páčilo až finálne splavovanie rieky, hoci i snežné táborenie bolo fajn), jednak obsahoval síce chvályhodné, ale zároveň zdĺhavé a teda nudné textovo-vizuálne tematické návody (napr. o stavbe indiánskej sauny alebo týpí), jednak si to scenárista miestami prehnane uľahčil (zásadné udalosti sú napísané v jednej vete namiesto toho, aby nám boli ukázané konkrétne scény, ktoré k tomu viedli) a jednak som už dávno neuvidel komiks s tak chaotickou štruktúrou. Umiestnenie niektorých bublín je nepochopiteľné a rušivé. Neviete, čo máte čítať ako prvé. Občas sa dokonca stane, že sa postava niečo spýta a nie je jej odpovedané. Prípadne logicky čakáte, že na nasledujúcom paneli sa bude riešiť problém nedokončený na predchádzajúcom a ono nie. Alebo som nevedel, ktorý panel nadväzuje na predchádzajúci. Skúsil som viacero variant, ale napokon som dospel k záveru, že naň nenadväzuje žiadny (!). Miestami mi to pripadalo až tak, že sa tvorcom zapatrošila stránka na zem, nevšimli si to a takto to pustili do tlače. Inak je to ale pekný a dôstojný komiks, ktorý je určite pre mnohých legendárny a ja im to určite nemienim brať, tobôž nie vyhovárať. Len, ja proste medzi nich nepatrím. Osobne ma najviac potešilo zrejme to, že sa nevenuje (predsa len obohranej) skautskej mytológii, ale indiánskej. Nie som si istý, do akej miery autori majú čisté svedomie, lebo toto naozaj je z nemalej miery kópia Foglarových Chlapcov od Bobrej rieky. Jasné, v tých časoch bol tento druh komiksov na jedno brdo, ale tentokrát to udiera do očí viac (dospelý muž vedie mestských chlapcov do lona prírody, kde ich učí morálnym a praktickým zásadám).