Kde líšky dávajú dobrú noc: Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku
V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka. Historička Hana Kubátová v knihe Kde líšky dávajú dobrú noc. Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové. Kniha vychádza v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in Slovakia.... celý text
Komentáře knihy Kde líšky dávajú dobrú noc: Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku
Přidat komentář
« V prvých rokoch svojej existencie sa tak Slovensko javilo ako oáza mieru a hojnosti vo svete poznačenom vojnou a pustošením. Táto interpretácia však obstojí len vtedy, ak zabudneme na všetkých, ktorí počas vojny „zmizli“. Z predvojnovej populácie 90-tisíc Židov bolo zavraždených 71-tisíc, z toho 58-tisíc deportovali a väčšinu zabili v období medzi marcom a októbrom 1942. Rómovia boli vytláčaní na okraje miest a dedín, Česi a Maďari buď vypudení, alebo spolu s Rusínmi degradovaní na obyvateľov druhej kategórie. Historický revizionizmus si osvojil obraz „pokojného a prosperujúceho Slovenska“ a naďalej ho využíva. Skazu, ktorú vojna priniesla, buď zámerne ignoruje, alebo od nej odvracia pohlaď, pričom presadzuje naratív o tom, ako „nám“ vtedy vraj bolo dobre.
V historiografii holokaustu sa v posledných rokoch často diskutuje o jeho intímnej či každodennej povahe. Najmä v regiónoch dnešného východného Poľska a Ukrajiny bolo zrejmé, že susedia sa stávali bezprostrednými svedkami násilností páchaných na Židoch, pričom brutalite genocídy sa často nemohli alebo ani nechceli vyhnúť. Historikov vrátane Bartova a Aleksiun to viedlo k označeniu holokaustu vo východnej Európe za „komunálnu“ alebo „dôvernú genocídu“. Zatiaľ čo na západe Európy mal prevažne byrokratický charakter protižidovskej politiky tendenciu odsunúť spytovanie svedomia do úzadia, holokaust na východe zanechal hlbokú stopu v celej spoločnosti - stopu, ktorú nebolo možné ignorovať. »
--
Tohle je kniha o obyčejných lidech, kteří sledovali deportace, podíleli se na konfiskaci židovského majetku a na vyhánění Romů, byli svědky bití a ponižování svých sousedů a později žádali úřady o kus ukradeného majetku. Je ale taky o těch Spravedlivých mezi národy, kteří riskovali úplně všechno, aby někomu pomohli. Takovým obyčejným člověkem byl i můj pradědeček Paul, karpatský Němec, který začal v řadách wehrmachtu a končil jako partyzán v SNP. A takovým obyčejným člověkem byla i moje praprababička Juliana, která celou zimu 1944 schovávala Ignáce a Margó Weissbergerovy s holčičkou Verou. Tahle kniha ukazuje, čím bylo křesťanské a národní Slovensko. A čím už nikdy nesmí být, přestože zrovna nejlepším směrem se teď věci nevyvíjí. Je to dobrý podnět k sebereflexi, která předchází vyrovnání se s tím vším.
Jen to je škoda, že Hana Kubátová nenapsala knihu tak, aby se dobře četla, protože by ji lidi měli číst. Vím, je to akademická práce, ale to se nerovná těžkopádné a repetitivní. I v těch ukázkách jsem musel hodně škrtat, aby se daly číst. Je toho málo řečeno na mnoha stranách. Přesto je to důležitá kniha.
A ta fotka na obálce, nástup Hlinkovy mládeže, ta je dokonalá.
--
« Snaha oddeliť štát od jeho zložitej minulosti nie je izolovaným fenoménom - rovnako ako pretrvávajúca mytológia odboja. Sociálni psychológovia skúmajúci problematiku kolektívnej viny poukazujú na to, že bežnou stratégiou, ktorou sa spoločnosti vyhýbajú pocitu zodpovednosti, je dištancovanie sa od páchateľa. Historici ako Henry Rousso vo svojich analýzach francúzskej minulosti nazvali tento jav „syndróm Vichy“, poukazujúc na neschopnosť Francúzska vyrovnať sa s kolaborantským režimom Philippa Pétaina. […] Historici zaoberajúci sa otázkami spolupáchateľstva na holokauste vo východnej Európe tvrdia, že tieto štáty často zľahčovali alebo obchádzali svoju úlohu, aby zachovali obraz svojich občanov ako dobrosrdečných ľudí, ktorí vzdorovali fašistom. […] Podobný príbeh nachádzame aj na Slovensku, kde druhú svetovú vojnu často vysvetľujeme, ako keby vlastne išlo o „dve Slovenská“.
Tento naratív siaha až k vyhláseniam československej exilovej vlády v Londýne, ktorá sa usilovala presadzovať demokratický obraz Československa v zahraničí. Hoci exiloví politici odsudzovali nacistické a slovenské protižidovské opatrenia, v českom prípade vinu pripisovali výlučne Nemcom, zatiaľ čo v slovenskom výhradne predstaviteľom režimu. […] Príbeh o „dvoch Slovenskách“ dodnes slúži ako prostriedok na odvádzanie pozornosti od hlbších diskusii o kolektívnej zodpovednosti. Ponúka jednoduchý obraz, v ktorom spoločnosť ako celok zostáva obetou nacistického režimu a vlastného štátu. »
Tento rok mám obrovské šťastie na non-fiction. Kde líšky dávajú dobrú noc je skutočne výnimočná kniha, aká na Slovensku nemá obdobu. Venuje sa klerofašizmu a slovenským občanom, najmä tým žijúcim na periférii. Autorka čitateľom približuje nesmierne temnú kapitolu našich dejín, o ktorej sa na stredných školách väčšinou učí len tak, aby sa nepovedalo. Aj ja som si všimol, akú máme na Slovensku tendenciu idealizovať SNP a spoločnosť počas druhej svetovej vojny. Veď za genocídu Židov u nás predsa môžu iba Nemci. Jedine, že by celkom nie. Autorka osvetľuje minulosť, búra mýty a zároveň nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Je to kniha o nás. O Slovákoch. O tom, akí sme boli a žiaľ, aj o tom, akí niektorí z nás stále sú. Do knihy sú zakomponované príbehy z archívov, ktoré prakticky a názorne ukazujú, ako to na Slovensku vtedy fungovalo. Je to jednoducho kniha, ktorá otvára oči. Všetky informácie sú poctivo odzdrojované a podložené faktami. Výborné dielo, ktoré by si mal prečítať každý. U mňa sa určite zaradí medzi top knihy tohto roka.
Velmi poučné a smutné, hlavně v kontextu současnosti.Fašisti deroucí se k moci atd .Kruh se uzavírá.
o tom, aká je situácia na Slovensku v súčasnosti svedčí už aj to, že kniha bola pôvodne napísaná v angličtine, po anglicky aj vydaná a potom preložená do slovenčiny. autorka - Slovenka - žije a pracuje v Prahe.
drsné čítanie, najmä keď človeka stále núti porovnávať nedávnu históriu krajiny a jej ľudí s aktuálnym stavom rovnakej spoločnosti. zmenilo sa hádam len to, že kresťanský nacionalizmus vymenili za aktuálnejší nacionálny kresťanizmus. spojenie nacistickej, komunistickej a kresťanskej ideológie, ktoré majú k sebe pozoruhodne blízko. až z toho mrazí.
veľmi dobrá sonda do mechanizmov moci „farskej republiky“, ktorá stála nielen na ideológiách už spomenutých, ale tiež na dobrovoľnom spolupáchateľstve obyvateľov. množstvo udavačov, arizátorov, pätolízačov a karieristov bolo ohromujúce aj vtedy. a pokus zahaliť vinu do hmly revolty, prekryť všetko povstaním, v ktorom sa hŕstka ľudí vzoprela zlovôli, aby bola po pár rokoch odstavená a odstránená v mene národnej mytológie a internacionalizmu...
a opäť tá paralela - dnes sa tiež húfujú nedozierne rady kolaborantov s režimom, ochotných priložiť ruku k akémukoľvek dielu, na ktoré ich vyzve vodca. a regrutujú sa z rovnakých zdrojov - z periférie, z cirkevných kruhov, z kolaborujúcich strán a spolkov, jednoducho odvšadiaľ, kde si nesamostatní ľudia predstavujú, že najlepšie je s niekým sa poznať, že je výborné mať silného vodcu (a najmä nemusieť niesť zodpovednosť za svoje činy). národ bez sebavedomia a sebaúcty sa však ďalej nedostane.
čiže národ nedozrel a obávam sa, že toho ani nie je schopný.
usmial som sa nad tým, ako propaganda zneužívala mýty o Cyrilovi a Metodovi - až tak, že Snem už v roku 1939 (či 1940?) vyhlásil za deň zahraničných Slovákov 5. júl, teda deň, na ktorý pripadá sviatok spomínaných svätcov. zhodou okolností aj po vzniku „samostatnej“ republiky určila národná rada za deň zahraničných Slovákov rovnako 5. júl.
a tak, ako sa počas „farskej“ republiky štítivo odvracali od všetkého českého, tak sa aj dnes rozhodli mocní dištancovať sa od českého živlu - až tak, že sú pripavení zrušiť 17. november ako sviatok. čiže nielen deň, keď tu toho ľudia v roku 1989 mali definitívne dosť, ale aj deň, kedy nacisti zatvorili vysoké školy v „protentokráte“ v roku 1939.
kniha disponuje obrovským poznámkovým aparátom a autorka v nej zúročila svoju bohatú profesnú kariéru, takže ak budete mať po prečítaní „Líšok“ chuť rozšíriť si vedomosti stačí si vybrať z prameňov.
kniha nie je napísaná ako hamburger, treba pri nej premýšľať a konfrontovať svoje postoje a informácie. určite to nie je plážová literatúra, ale určite sa ju oplatí čítať - teda pre tých, ktorí chcú pochopiť, kam sme sa ako spoločnosť za 90 rokov posunuli a prečo sme sa nedostali ďalej.
Čtenáři před vámi navštívili ještě tyto knihy:
84 %
86 %
86 %
88 %
84 %
94 %
84 %
95 %
67 %
85 %
78 %
80 %
Štítky knihy
Slovenská republika 1939-1945 (Slovenský štát) holokaust, holocaust slovenský nacionalismusHana Kubátová také napsal(a)
| 2025 |  Kde líšky dávajú dobrú noc: Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku |
| 2013 |  Nepokradeš! |
| 2016 |  Odhaľovanie Šoa : odpor a úsilie Židov informovať svet o genocíde |
| 2017 | Podoby antisemitismu v Čechách a na Slovensku v 20. a 21. století |
| 2016 | Návraty: Poválečná rekonstrukce židovských komunit v zemích středovýchodní, jihovýchodní a východní Evropy |
Kniha opisuje rozne pohlady na Slovensky stat, poukazuje na priepast medzi centrom na zapade a zaostalostou na vychode. Pocas vojnovych rokov sa to zmenilo, buduje sa, rozvija sa, Zidia su posielani na smrt a nedockava Slovac bazi po ich majetkoch bez ohladu na to, ze sa "za nimi este nezatvorili dvere na dobytcich vagónoch", ktore ich vezu na takmer istu smrt. Az sa vsetko casom rozpadne ako domcek z kariet. Smutne je, ze sme sa s touto tienistou strankou nasej historie este stale nevyrovnali a niektori k nej stale pristupuju s obdivom.