Juraj Rafael Donner a jeho okruh na Slovensku

Na konci tridsiatych rokov osemnásteho storočia pôsobili v Bratislave umelci zvučných mien, ktorí vytvárali z tohto mesta stredisko umeleckého ruchu Uhorska. K najvýznačnejším z nich patril Juraj Rafael Donner, ktorý, i keď bol najvýznamnejším sochárom rakúskym, vytvoril svoje vrcholné diela v Bratislave. Pôsobil tu približne jedenásť rokov, a diela, ktoré vytvoril v tomto období, patria nielen medzi najlepšie práce jeho tvorby, ale aj medzi diela, ktoré majú po stránke umeleckej európsku úroveň. Aj susedná Viedeň bola jeho tvorbou ovplyvnená, a to jednak prostredníctvom diel, ktoré pre ňu v Bratislave zhotovoval, jednak tým, že Bratislava bola strediskom, odkiaľ Donnerovi žiaci — čerpajúc z jeho umenia — prenášali do Viedne nové umelecké poznatky, ktoré sa tak veľmi odlišovali od tvorby súčasných barokových majstrov, väčšinou Talianov. Bratislava sa tak i popri centrálnom význame Viedne stala v štyridsiatych rokoch osemnásteho storočia mestom, do ktorého prichádzali z Viedne a z Rakúska objednávky, splňované a rozosielané z Donnerovej dielne. Je to niečo ojedinelého v tejto dobe a opakovalo sa to iba na konci osemnásteho storočia, keď veľký rakúsky majster F. X. Messerschmidt vytváral svoje najlepšie diela tiež v Bratislave. Bude úlohou tejto práce zhodnotiť, na akom umeleckom stanovisku Donner stál a čo jeho tvorba znamenala pre Bratislavu a západné Slovensko. Budeme sa tiež zaoberať osobnosťou J. R. Donnera a jeho tvorbou, pokúsime sa ukázať, ako sa jeho dielo svojím umeleckým výrazom odlišuje od celej súčasnej umeleckej tvorby a ako Donnerov umelecký postoj a svetonázor sa prejavil svojimi pokrokovými prvkami aj v tých dielach, ktoré mali slúžiť cirkevnej propagácii. Písal kolektív poslucháčov Katedry dejín umenia Slovenskej univerzity v Bratislave: D. Chudomelková, A. Jursa, K. Kahoun, E. Križanová, N. Táborová, S. Vámošiová pod vedením dr. Juraja Kostku.... celý text