Jozef Bednárik

16.01.2016

Túto knihu som si od rodiny želala k Vianociam a žiaľ – aj sa mi to splnilo. V čom je problém? Kniha je veľmi povrchná - taký typický produkt posmrtnej monografie, ktorú treba rýchlo vydať, kým ešte pamiatka na slávneho zosnulého nevychladla a dosť čitateľov si pamätá jeho pominuteľnú, nehmotnú tvorbu.
Treba priznať, že napísané, či lepšie povedané „zostavené“, je to šikovne, profesionálne. Citácie slov protagonistu sa striedajú s výpoveďami jeho umeleckých spolupracovníkov, príbuzných a priateľov, život a dielo sú radené chronologicky, súkromné pikantérie sa pravidelne striedajú s faktografickými údajmi o inscenáciách. Bednárikova častá neznesiteľnosť, príšerná, v živote bežných ľudí nevídaná vulgárnosť, urážky voči spolupracovníkom, nervozita až hystéria sú bagatelizované ako malé epizódy, ktorými síce mnohým ublížil, no ale keď to bolo v záujme umeleckého výsledku, tak čo .. ?
To všetko by som ešte knihe odpustila, pretože verím, že zanedlho vznikne o ňom komplexné dielo a na skutočných teatrologických základoch opíše, analyzuje a vyhodnotí tvorbu tohto nepochybne originálneho a neopakovateľného režiséra, ktorý ako ľudské „dynamo“ poháňal nielen celé stohlavé umelecké tímy, ale aj vlastný nenásytný štýl života.
Druhým a pre mňa veľmi zásadným problémom je však skutočnosť, že som knihu dostala v českom preklade, z ktorého som doslova „na mŕtvicu“. Chápem, že prekladateľka to nemala ľahké: trnavsko-linčianske nárečie, slovenčina spisovná i vysoko nespisovná - vulgarizmy, poézia, írečité riekanky, široké spektrum názvov a odbornej terminológie z oblasti literatúry, divadla, filmu, opery, divadelnej prevádzky … , dať to všetko do zrozumiteľnej češtiny a nestratiť cestou kolorit tých slov, to dá zabrať. Redakčná kontrola asi neprebehla žiadna, a tak na mňa z textu vyskakovali šokujúce „údaje“ : slávny hochštapler Thomasa Manna Felix Krull je tu nazvaný Felix Krupka, slávny spisovateľ Bashevish Singer sa tu volá Bashevish Winter, no a „najlepšie nakoniec“ - v smútočnej reči, prednesenej nad rakvou mŕtveho Bednárika v Slovenskom národnom divadle, sa spomína Shakespearova postava z Rómea a Júlie – Júliina dojka. Po česky by to mala byť „kojná“, no v preklade je – dojička! To už som zavýjala od smiechu. Béďo by sa bol na tom iste zasmial, i keď vzápätí by realizačný tím tejto knihy iste poslal do toho kosoštvorca, kam posielal aj onakvejšie hviezdy.
Najviac si preto na knihe cením ilustrácií – fotografie z inscenácií, súkromia, stránky jeho diára, tie o J. B. vypovedajú najlepšie.