Jan z Boha

03.01.2023

„V našich časoch sa veľa hovorí o tom, že osud človeka určuje jeho pôvod. Pri vyhlasovaní rozsudkov sa ako poľahčujúce okolnosti uvádzajú dedičné faktory a zlé prostredie. Človek je považovaný za produkt svojho prostredia. Nepriaznivé spoločenské vplyvy ho musia nutne priviesť na scestie. Takéto predurčenie človeka je pseudodogmou, ktorá dnes platí ako nedotknuteľná. Moderná doba pred ňou kľačí na kolenách. (...) Sv. Ján z Boha jednoznačne vyvracia túto vedeckú poveru. Predurčená pravda je iba čiastočná pravda. Nás jednoducho neurčuje naše prostredie. Zdravý človek sa môže slobodne rozhodovať, preto je zodpovedný za svoje skutky, či už sú dobré alebo zlé. Život Jána z Boha dosť dôrazne dokazuje, že vlohy a vplyv prostredia môžu odrazu zmiznúť a prenechať miesto celkom inej realite. Boh dokáže, že aj suché drevo zakvitne.“

Zaujímavý svätec, minimálne v autorovom podaní. Azda viac než „klasický“ príbeh obrátenia (od detstva darebák, v mladosti ešte väčší, vplyvom Boha sa však z neho postupne vykryštalizuje pozoruhodný človek milujúci Boha a blížnych a konajúci veľké diela) ma v tomto prípade zaujala skôr periférna informácia o tom, že nejaký čas strávil Ján z Boha na (dnes by sme povedali) psychiatrii a jeho neskorší prístup k psychicky chorým ľuďom. Neviem o mnohých svätcoch, ktorí by sa stali svätými aj s psychickým ochorením či napriek nemu; myslím, že v dnešnej dobe by príbeh Jána z Boha mohol byť práve v tomto bode mnohým blízky.

Vyhovovala mi aj stručnosť tohto dielka, na základné zoznámenie sa so svätcovým príbehom úplne stačí.