Hora analogie

11.05.2014

Doteraz asi najlepšia kniha tento rok. Nikdy by som neveril, že nedokončená kniha useknutá v podstate v polovici kapitoly by ma takto vedela nadchnúť. Že v poslednej dobe spomedzi beletrie siaham v zásade len po iniciačných románoch je pozoruhodné zistenie pre mňa samotného, ale to, že som konečne medzi nimi našiel knihu, akú som hľadal by mohlo byť zaujímavé i pre druhých.
Mám rád navrstvené knihy, ktoré nestrácajú na kvalite bez ohľadu na to, do ktorej vrstvy si človek zlezie. Kde spodnejšie vrstvy filozofovania, ezoterična či jazykových hier neuberajú dych najpovrchnejšej vrstve s dejom. Pretože výprava na Horu analógie je pútavá. Príbeh skupiny magorov vydávajúcich sa nájsť a zdolať mýtickú horu spájajúcu nebo so zemou je napínavý a dychtivo som žral stránku po stránke. Knižka je útla a nie je problém ňou preletieť. Na zbytočné plky asi umierajúci Daumal nemal čas.
Lenže skutočné kúzlo knihy je hlbšie. A ja sám neviem, koľko nových rovín mi ďalšie čítania rozvinú. Niečo bije do očí, niečo v doslove načrtol Jakub Hlaváček a niečo človek zrejme odhalí až keď trochu postúpi, pri pohľade na cestu z vyššieho tábora.
Táto útla knižka mi prirástla k srdcu, autor vo mne prebudil intenzívnu zvedavosť o jeho ďalšie diela a ja viem, že sa na ňu v polici dlho prášiť nebude.