Hodiny bez pera

Novely známeho sovietskeho autora (jeho diela vyšli už okrem ZSSR v Bulharsku, Maďarsku, Nemeckej demokratickej republike, Juhoslávii, Francúzsku. Japonsku a pravdaže aj u nás) sa zapájajú do širokého prúdu vedecko-fantastickej literatúry, v ktorom ani tak nejde o presný technický opis nejakého prevratného objavu v budúcnosti, či nejakých nevídaných krajín v ďalekom vesmíre, ale skôr o reakciu dnesného, celkom „obyčajného" človeka v bežných podmienkach, ktorý sa stretne s niečím nezvyčajným. Zdanlivá maličkosť ho postupne prinúti od základu prehodnotiť celý svoj doterajší život i systém hodnôt. V prvej novele hodinářsky majster, spočiatku egoistický a dosť obmedzený obchodníček, narazí na hodiny, ktoré bez akéhokoľvek naťahovania idú „večne". Úsilie o rozlúštenie záhady ho privedie do styku s mimozemskou civilizáciou (jej reprezentant je – paradoxne – dosť smiešny starček), ktorá práve prostredníctvom tých hodín má možnosť sledovať aj najtajnejšie hnutia ich vlastníka. Vedomie, že je stále akoby „pod drobnohľadom“, zmení hodinárov charakter, takže napokon sa ukáže hodným reprezentovať tú cudziu, múdru civilizáciu na našej Zemi. V druhej novele mladý fyzik vytvorí svojho elektronického „dvojníka", v ktorom sa ako v zrkadle odrážajú jeho povahové črty; problémy vznikajú, keď elektronický dvojník hovorí vždy, čo si myslí, bez ohľadu na sluš-nostné tabu a na autority. Tým klaďie všetkým, čo ho obklopujú, často nie najpríjemnejšie morálne otázky. Obidve novely majú hlboký filozofický podtext, sú napísané sviežim, súčasným jazykom, odrážajú kus každodenného prostredia, s ktorým sa ľahko môžeme stotožniť, a nechýba tu ani nevtieravý, inteligentný humor.... celý text