Gilgameš

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Jedná se o převyprávění jednoho z nejstarších a největších básnických děl světa – eposu o Gilgamešovi. Asyrské tabulky s tímto eposem byly poprvé objeveny ve městě Ninivé (dnešní sever Iráku) v roce 1846 při vykopávkách. Protože byly psány klínovým písmem, trvalo až do roku 1872, než došlo k překladu tehdy nalezeného zlomku tabulky. Dalšími archeologickými výzkumy v Mezopotámii a z dalších míst světa se podařilo objevit další nálezy tabulek a společným úsilím vědců v ústavech Evropy a Ameriky došlo k jejich překladu. Epos o Gilgamešovi je tedy složen ze stovek fragmentů z různých míst a dob i z různých vývojových etap asyrštiny, babylónštiny, chetitštiny a sumerštiny. Některé tabulky dnes už ani neexistují, protože se rozpadly nebo ztratily, ale jejich objevitelé je opsali, takže je známe alespoň z jejich deníků....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/13_/139399/gilgames-139399.JPG 3.8125
Nahrávám...

Komentáře (28)

Kniha Gilgameš

WopiMK
14. června

Když už, tak originál a ne převyprávění.

pepap
01. dubna

Paradni cteni - bavila me cesta Gilgamese k prozreni o smrtelnosti. Dilo je velmi propracovane a predstava, ze jste si mohli pujcit na hlinenych tabulkach uz ve staroveke Mezapotamii, je nadherna a osvezujici. Motivy potopy a spojitost s biblickym Noem byla jeste tresnicka na dortu.


Mimir
17.11.2020

Myslím, že na toto nádherné, staroveké dielko sa môžeme pozerať dvoma (určite viac ako dvoma!) spôsobmi náhľadu. Prvý (literárny), povrchný vidím v sledovaní postáv, prostredia a dejovej línie bez schopnosti, či snahy odhaliť v texte prítomné odrazy starovekých archetypov, spoločenských či aristokratických problémov a kultúrnych odtieňov života Sumeru. Tento náhľad alebo prístup skutočne možno vidieť ako vhodný aj pre mladšieho čitateľa, ale ten sotva uchopí to podstatné, totiž myšlienku, že nesmrteľnosť si môže človek zabezpečiť činmi, ktorými sa zaslúži o ľudstvo či vlasť. Je to žiaľ podobný prípad ako povinné čítanie diel Starec a more či Zvieracia farma na stredných či základných školách, ktoré žiaci hodnotia logicky ako "nič moc" nakoľko na odhalenie hodnoty týchto treba oveľa viac, než len motív splnenia si povinnosti. Druhý spôsob (historicko-antropologický) znamená uchopiť dielo komplexnejšie, sledovať trápenie Uruckého kráľa a spôsoby akými naň reagoval, jednu z najstarších mytológií a taktiež hodnoty, ktoré boli v spoločnosti tej doby prítomné. Nad čím sa už v tej dobe ľudia zamýšľali? Nad úzkosťou zo smrti? Existenčnými otázkami? Sú to tisícky rokov a zdá sa, že ľudia neboli až tak odlišní...Toto všetko v príbehu o Gilgamešovi nájdete a na mieste dnešného Uruku nájdete ešte stále deväť kilometrov dlhú a miestami až deväť metrov vysokú hradbu, ktorá istým spôsobom zabezpečila nesmrteľnosť hlavného hrdinu.

Benedikt
30.11.2019

Zrejme jeden z najstarších eposov vôbec. Príbeh Uruckého kráľa Gilgameša, z 2/3 boha a 1/3 človeka, nás vtiahne do na prvý pohľad jednoduchého deja. Gilgameš je silný, múdry no tvrdý kráľ. Ľud ťažko robí na stavbe opevnenia mesta. Tento plač sa dostane k bohom, ktorí rozhodnú, že stavba musí byť dokončená, no pomôžu ľudu tým, že Gilgameša zamestnajú nadľudskými úlohami. Najprv vytvoria Enkiduho. Divokého človeka, ktorý je silou, verným obrazom Gilgameša, avšak je stále len divochom. Gilgameš rozhodne, že ho musí skrotiť, a pošle za ním kňažku bohyne, ktorá z neho za 7 dní urobí človeka. Enkidu ide do Uruku, kde si chce zmerať sily s Gilgamešom. K rozhodujúcemu boju dôjde na hlavnom námestí, no ani jeden z nich nemá na to, aby porazil druhého. Ľud mesta zmeravel. Pri súboji však Gilgameš slovom získa Enkiduho a odvtedy sa z nich stanú priatelia. Spoločne si dajú vytvoriť zbroj, ktorú unesú len skutočný heroji a vyberú sa na západ, do tajomných húštin cédrového lesa v ktorom býva nevýslovná obluda s názvom Chumbaba. Z útočišťa ju vylákajú ťažbou dreva a potom ju spoločnými silami a pomocou bohov premôžu a následne ju, napriek prosbám Gilgameš zabije. Spoločne sa vracajú do Uruku, kde sú za svoj čin chválený. Takýto skutok neušiel ani bohom, a Gilgameša chce za manžela bohyňa Ištar. Gilgameš jej ponuku odmieta, pričom urazená bohyňa žiada odplatu za túto urážku. Vymôže si od svojho otca Nebeského býka, ktorý pustoší kraj Uruku. Gilgameš a Enkidu opäť premôžu Nebeského býka a k tomu nevýslovne urazia Ištar. Ako trest zasiahne Enkiduho hrozná choroba, ktorá ho do 7 dní usmrtí. Gilgamešov žiaľ je nevýslovný. Chce sa vydať za druhom Enkiduom do podsvetia. Príde až ku bráne Nergalovho podsvetného domu. Tu sa stretne s Enkiduovým duchom a zisťuje, že smrť a podsvetie je hrozné, tiché, prašné a tmavé. Gilgameš odmieta osud človeka a túži sa stať bohom a byť nesmrteľným. Rozhodol sa zistiť, čo musí urobiť aby sa ním stal. Vybral sa na nevýslovnú cestu do raja-Dilmunu za kráľom Utanapištim zo Šuppaku. Na ceste pri úpätí hory musel premôct svorku obrovských levov. Potom musel vystúpiť na rozoklanú horu Mašu na ktorej vrchole bola brána, ktorú strážili ľudia – škorpióny. Tých prehovoril slovom a slušnosťou. Dlho išiel Gilgameš pustinou i záhradou bohov, až prišiel k nebeskej krčmárke Siduri. Tá mu radí, aby si ako človek užíval život, kým sa dá. To ale Gilgameš odmieta a Siduri mu odporúča prievozníka Uršanabiho aby ho previezol do Dilmunu. Gilgameš, nájde Uršanabiho a spoločnými silami prekonajú more smrti, ktoré je čierne ako asfalt. V raji sa dozvedá, že Utanapištimu bolo umožnené žiť preto, lebo plnil príkazy boha múdrosti Ea, a ako sa bohovia zhodli po potope sveta. Utanapišti Gilgamešovi podrobne rozpráva o priebehu potopy sveta. Gilgameš však chcel poznať tajomstvo bohov a preto mu Utanapišti povedal, že ak chce premôcť smrť, musí premôcť spánok. Gilgameš sa podujme nespať 7 dní a nocí, avšak zaspí tvrdo na 7 dni a nocí. Na dôkaz mala Utanapištiho manželka napiecť 7 chlebov, každý deň jeden, aby Gilgameš videl na každom že je starší a starší. Po zobudení Gilgameš odmieta uznať, že by zaspal ale bochníky chleba o presvedčili. Gilgameš zúfa, ale pred odchodom mu Utanapišti prezradí tajomstvo bohov. Je ním rastlina mladosti ktorá rastie pod vodou a má bodliaky a tŕne. Gilgameš neváha a zo samého morského dna z posledných síl, vytiahne rastlinu bohov. S radosťou ju berie domov s tým, že ju najskôr vyskúša na starších. Cestou ju ale zje had, ktorý sa odvtedy zvlieka z kože. Gilgameša tým opúšťa celá snaha o nesmrteľnosť. Po nevýslovných ťažkostiach uznáva porážku. V závere Uršanabi uznáva, že večný život človek nenájde, ale Gilgameš si zachová večné meno tým, že sa stal svojim dielom nesmrteľným.

Orange8knihomol
29.10.2019

K Eposu o Gilgamešovi jsem se dostala také díky povinné četbě, ale musím přiznat, že mě mile překvapilo, jak byl napsaný (čtivě, srozumitelně a pěkně). Shledávám toto dílo o dost lepším než jsem předpokládala, a tak ho můžu jedině DOPORUČIT.
PS: Můj šálek kávy to rozhodně není, ale občas s radostí uvítám nějakou tu změnu, než číst pořád jen současné fantasy. :)

Messilina
22.04.2019

Souhlasím s tím co níže napsal Chmur, kniha není určena primárně dětem, jedná se o pověst. Pověst je spíše kulturním obrazem národa, který jí vytvořil.

Chmur
21.03.2019

Nemyslím si, na rozdíl od mnoha jiných, že je kniha určena primárně dětem. Strach ze smrti a touha po nesmrtelnosti se prolíná všemi kulturami a je to jedna ze zásadních motivací lidského jednání. Je to jednoduchý epos, ale má svůj půvab.

Mirka2778
14.03.2019

Vyprávění pana Zamarovského je určené pro děti od dvanácti let. To však vůbec nesráží jeho kvalitu. Řekla bych, že autor naprosto vystihl podstatu příběhu i jeho myšlenek a zachoval i poetiku původní epické básně. Je to ideální zpracování jak pro dětského čtenáře, tak pro toho kdo chce pouze nasát atmosféru nejstarší literární památky.

1