Fantomas
Pierre Souvestre , Marcel Allain
Génius zločinu, pán strachu, miláčik francúzskych avantgardistov a obľúbenec surrealistov sa vracia. Slávny román Pierra Souvestra a Marcela Allaina položil základy „pulp surrealizmu“ a Fantomas dodnes ostáva najinšpiratívnejším dielom detektívneho žánru. Inšpektor Sureté Juve a mladý novinár Fandor sa pokúšajú dolapiť diabolského zločinca, ktorý je dokonalým stelesnením zla. Parížske podsvetie má nového kráľa, polícia je bezradná, bohatí mešťania sa obávajú o svoje majetky a životy. Podarí sa zastaviť zloducha a odovzdať ho súdu? Ukončí gilotína jeho hrozné výčiny? Dôkladne zamknite dvere, schovajte sa pod duchnu a čítajte príbeh, pri ktorom tuhne krv v žilách.... celý text
Literatura světová , Detektivky, krimi
Vydáno: 2008 , Európa
Originální název:
Fantômas , 1911
více info...
Přidat komentář
Když jsem poprvé jako holka viděla Fantomase, byl to neskutečný zážitek, v té době nic podobného nebylo. J.Marais a L.deFunés byla neskutečná dvojice padoucha a policajta. Dnes už to takový dojem nedělá, jelikož je jiná doba a dnes vás už nic nepřekvapí, vše je vymyšlené, překonané. V té době opravdu černobílých televizí to bylo dech-beroucí. No v každém případě, když se mi dostala kniha do ruky, nemohla jsem odolat si připomenout toto dílo.
Tak som podľa popisov čakal temnejší brakový thriller kde Fantomas nie je Bondovský zloduch s lietajúcim autom a inšpektor Juve srandovný Funés. Dostal som ale maximálne treťotriednu, zmätenú rádobydetektívku kde priveľké množstvo postáv občas objaví mrtvolu. V každej druhej scéne potom vidíme nejakú novú postavu z ktorej sa vždy vykľuje maskovaný Juve, ktorý chodí inkognito po náhodných miestach. On jediný verí že Fantomas naozaj existuje a robí z neho úplného všemocného satanáša pre ktorého "nie je nič nemožné", ale ja ako čitateľ vidím iba obyčajného trochu šikovnejšieho kriminálnika ktorý občas niečo čórne a niekoho zamorduje, pričom si nasadí falošnú briadku a parochňu, čo z neho má robiť zločinecké monštrum. Kniha navyše nedáva zmysel ako samostatný príbeh, iba ako úvod do série kde sú predstavené postavy ktoré budú v ďalších dieloch dôležité, ale v tomto sú zbytočné, napr. srandovný somrák Bouzille, bez ktorého by sa nič nezmenilo. Prekvapil ma "zrod" novinára Fandora, ktorý ale tiež len čaká až k niečomu bude a asi jediné čo za niečo stálo bol záver s popravou na gilotíne, kde však dej náhle končí takmer uprostred vety. Takže tento prvý diel nemá čím zaujať ( snáď okrem popisov francúzskej smotánky a spodiny roku 1911 ) a ostáva len dúfať že ďalšie diely pritlačia na pílu a ukážu nejaké béčkové rošambo.
Opravdu výborné čtení.
Přistupoval jsem k tomu jako k braku, jako k brutální předloze veseloherní trilogie s Maraisem a Funésem, a dostalo se mi královského šestákového čtení z prostředí pařížské smetánky, pařížské lůzy, a jejich opulentních hotelů, zámků, či zaplivaných krčem, které chválili i Umberto Eco, Jean Cocteau, či Guillaume Apollinaire. Krev zde teče v míře na onu dobu požehnané, komisař Juve metodicky postupuje ve stopách vraha, a vše ďábelsky vrcholí na popravišti.
Co trochu drhne, jsou dialogy postav, nebo i vnitřní monology, ale tyhle nedostatky výtečně vynahradí spád děje, a hutná atmosféra.
Ti, kteří viděli pouze zmíněnou populární trilogii se ale musí připravit, že tohle není (primárně) veselé čtení: Fandor je poněkud mladší, než Marais v šedesátých, Juve není poskakující neurotický cholerik, a Fantomas není přestrojeným gangsterským Miroslavem Moravcem se zelenou maskou a létajícím autem (toto situování filmů vycházelo z tehdejší „bondmánie“). Zdejší Fantomas nosí tváře jiných (max. tak ještě škrabošku), létající auto nahrazuje třeba zcela obyčejným vlakem, a vraždí rafinovanými způsoby.
Svému oblíbenému „pulpu“ nemohu dát méně než 4 krvavé * (1 strhávám za výše uvedené mínusy). Do „Zajímavostí“ pak dám odkaz na skvělou anglojazyčnou stránku o Fantomasovi, kde je celé téma zajímavě rozebráno a popsáno z různých úhlů.
Dávno sa mi nestalo, aby ma spôsob rozprávania v knihe vôbec nezaujal. Zvedavá na filmovú predlohu (keďže trilógiu si doma občas radi pozrieme), siahla som po tejto knižočke, no mrzí ma to, ale absolútne ma nezaujímalo, ako sa to bude vyvíjať, čo sa stane ďalej a kto je vlastne Fantomas... Mozog a myšlienky sa nedokázali sústrediť na čítanie, pri ktorom som si kládla otázku, prečo to vlastne čítam, keď mi to nič nedáva. A tak som knihu odložila a vzala do rúk Gogoľa.
Něco naprosto fantastického, četl jsem v dětství a miloval Fantomase i kriminalisty.
Určitě touto knihou nepohrdne žádný milovník klasických detektivek. Famózní...
Ľúbilo sa mi, že Juve nebol ako v trilógií s Funesom, namyslený a neschopný komisár, ale celkom zdatný a geniálny vyšetrovateľ. Postava novinára Fandora prekvapila. Fantomas je klasická záporná postava ,,brakových krvákov´´ (takto býva táto séria označovaná). Je geniálny, nepolapiteľný a úplne ľahostajný k ľuďom, ktorých zbavuje peňazí, ale aj životov, a to nie vždy tím najkrajším spôsobom.
A ten koniec...tak ten je fakt mrazivý.
mno...zatím mě teda tenhle "génius zločinu" a hlavně styl psaní pánů autorů moc neoslovil...pomalu začínám zjišťovat, že mimo Verna a Dumase mám s francouzskými autory trochu problém (ale knize zatím ještě dávám šanci, stále je ještě možnost, že do ní proniknu)...
Kniha Fantomas je v
| Právě čtených | 1x |
| Přečtených | 46x |
| Čtenářské výzvě | 2x |
| Doporučených | 1x |
| Knihotéce | 38x |
| Chystám se číst | 16x |
| Chci si koupit | 4x |
| dalších seznamech | 1x |
Fantomasa si pamätám z detstva. Jeho zelená maska z krimikomédií so sitkomovým de Funèsom ma v detstve hlboko traumatizovala. Mrazivo nehybný ksicht zelenej farby a desivý, hypnotický, hlboký hlas, ma paradoxne vystrašili svojho času podobne, ako Predátor, Chucky a Tremors. Situáciu museli napraviť až Vorlíček a Macourek, ktorí si Fantomasa „ukradli“ do Arabely, kde kopal prekvapivo za klaďasov. Fungovalo to báječne a možno i vďaka tomu mám od detstva slabosť pre antagonistov, ktorí sa nedajú stopercentne ľahko zaškatuľkovať, nikdy neviete, čo z nich vypadne, s čím prídu, ale spravidla to plus-mínus bude skôr dobré, než zlé. Samozrejme ako Arabela, tak defunèsovky, nemajú s originálom prakticky nič spoločné. V jadre je to totiž temný príbeh. Blízko duchu literárnej predlohy sa nachádzal seriál z 80. rokov, ale na ten si dnes nikto nespomenie. Originál vymyslela dvojica francúzskych novinárov Souvestre/Allain, ktorá začiatkom 20. storočia napísala desiatky Fantomasových dobrodružstiev. S komédiou to nemá vážne nič spoločné. Samozrejme to, čo na začiatku 20. storočia mohlo pôsobiť ako znepokojivý drsný triler, v r. 2024 tak už ani omylom nepôsobí. Tak či onak, Fantomas bol pôvodne predstavený ako desivý arcilotor, ktorý má všetko dokonale prešpekulované a polícia je naňho prikrátka, keďže zakaždým je dva-tri kroky pred ňou. Ak chcete naplno pochopiť, aký je „pravý“ Fantomas, zabudnite na filmy a prečítajte si komiks Fantomas se zlobí, ktorý v ČR v r. 2016 vydal Meander. TO je pravý, drsný, nefalšovaný Fantomas, ktorý pre svoje nebezpečné plány neváha vraždiť. Keď som v r. 2024 kráčal okolo knihobúdky (také to čudo, kam dávate knihy, ktoré nechcete, alebo si naopak zadarmo vezmete knihy, ktoré tam vložili iní, ktorí ich už nechceli) v Starej Turej, povedal som si, že to skúsim. O pár sekúnd som si domov niesol útlu knižku Fantomas, ktorú v r. 1970 vydal slovenský Tatran. Chyba. Veľká chyba. Čítanie bolo strašné, zdĺhavé a ťažkopádne. Celé ma to vôbec nezaujímalo, nechytilo, nemalo to atmosféru, bolo to nezáživné, mdlé a strácal som sa v tom. Skvelá zápletka, pútavé postavy, nezabudnuteľné scény, autentická atmosféra, dynamický štýl písania, nič z toho sa nekoná. Jedna z najhorších kníh, akú som čítal za posledných päť rokov. Za mňa palec dole a so sériou končím.