Duha na zemi

17.04.2016

Moja prvá skúsenosť s Jaroslavem Vrchlickým. Knižka s názvom Duha na zemi ponúka výber básní z pomerne veľkého množstva (až tridsiatich) básnických zbierok tohto plodného autora. Nájdeme tu témy lásky, nostalgie detských čias (v prvej časti nazvanej Domov a láska) či motívy štyroch ročných období, v ktorých objavuje množstvo inšpirácií (druhá časť – Křik vlaštovek). Autor sa opiera o historické (okrajovo tiež exotické) námety, nezanedbáva vlasť ani národ... popisuje krivdy, ktoré zažíval sedliacky ľud, spytuje sa, kedy bude lepšie (tretia a štvrtá časť – Popelem a solí, Duha na zemi). Zbierku zakončuje Balada ku chvále poesie.

Autor sa hrá so všetkými farbami a rozmanitými zvukmi, najmä pri prírodných výjavoch. Hojne využíva personifikácie, epitetá a afektívne jazykové prostriedky – vytvára základy pre symbolizmus. Napriek všetkému príjemnému a malebnému mi však jeho básne občas pripadali statické a bez hlbšieho významu. Druhá vec – priznám sa, mám radšej voľný verš, ale Vrchlický sa pridržiava viazaného verša. Nuž a tretia vec – v jeho básňach sa vyskytuje mnoho zvolaní, čo na mňa pôsobí rušivo v burcujúcom slova zmysle – niekedy som mala pocit, že nemám oddychovať, ale okamžite vyskočiť, zapriahať vrané kone, chytiť sa pluhu a do úmoru orať v ústrety zlatému slnku a prvému máju za lepšie zajtrajšky. :-) A to akosi nie je poézia podľa môjho gusta. :-)

...
Ó, jenž tu kolem jdeš,
zda přečteš píseň mou,
i ona most je též
nad mlh a hlubin tmou,
po kterém v ples i žel
si chodí duše vstříc . . .
Já, mostu stavitel,
jsem nerděl se již víc . . .

(z básne Most a píseň)