Dějiny filosofie I. - Starověk a středověk

29.05.2022

Výborně.

06.04.2022

Rádl tu polemizuje s filozofmi (s ktorými nesúhlasil), ktorí už nemôžu odpovedať, resp. miestami už nepolemizuje, ale jednoducho ich kritizuje, že mali rozmýšľať inak. Takto sa to nerobí do psej matere... chýba tu neutrálny nadhľad, ktorý je v takýchto dielach alfa a omega.

20.04.2021

Kniha je rozhodně zajímavá, Rádl se vyrovnává s různými filosofy a snaží se ukázat, jaký význam má jejich nauka v dnešních dnech. Především v oddíle o scholastice se ukazuje autorovo protestantství.

28.02.2021

Komentár pochádza od môjho manžela po prečítaní oboch dielov, nič lepšie by som však nenapísala...
Emanuel Rádl je vyštudovaný biológ (bol docentom zoológie) a na filozofiu presedlal neskôr. Možno aj vďaka tomu "hovorí rečou môjho kmeňa". Vysvetľuje veci zrozumiteľne. Dokáže sa prehrýzť náročnými a občas zahmlievajúcimi pojmami, ktoré páni filozofi používajú a vyložiť, o čo ktorému filozofovi išlo. V predhovore tvrdí, že sa to snaží robiť tak, aby to pochopila aj jeho mamka - predavačka.
Svoje Dejiny filozofie napísal v roku 1933. Bol to masarykovec a jeho Dejiny sú trochu starosvetské. Prekvapivo je to plus. Na jednu stranu je možné mať od jeho práce istý odstup. Je možné posúdiť, u ktorých vecí odhadol správne, kam sa vývoj uberie a u ktorých sa mýlil. Na druhú stranu je osviežujúce, že jeho práca má istý odstup od našej doby. Nebojí sa kriticky uvažovať o veciach, ktoré dnes považujeme za dogmy.
Rádlovi sa rozhodne nedá vytknúť, že "nie je ani studený, ani horúci". Nepodáva suché fakty, ale zaujíma k ním stanovisko. Vďaka tomu sa s ním dá skvelo pohádať. (Napríklad ako exkatolík občas pripisuje katolíkom aj veci, za ktoré nemôžu.) Ale tým, že nepodáva iba výklad dobovej filozofie, ale rozlišuje, čo je vo filozofii dobré a čo je deštruktívne, robí presne to, kvôli čomu sa filozofia má robiť. V mnohých situáciách triafa veľmi presne. Napríklad vie dobre vysvetliť, kam vedie marxizmus, nemecký nacizmus či taliansky fašizmus spolu s detailami ohľadom toho, odkiaľ tieto smery čerpali nápady. V jeho dobe rozhodne nebolo priveľa ľudí, ktorí by vedeli vo všetkých troch prípadoch odhadnúť, popísať a vysvetliť zlo, ktoré tieto smery skrývajú. To, že sa Rádl neuspokojil iba s popisom náuk, ale zaujíma postoj, mu preto slúži ku cti. To, že sa popri tom človek dozvie, v čom bol uletený Schopenhauer, že Goethe bol síce slávny filozof, ale vedecký diletant a že Abélard bol hňup (nuž...), je bonus.
O niektorých veciach, o ktorých dnes vieme, Rádl vedieť nemohol. V čase, keď dielo písal, ešte nikto netušil o veľkom tresku, o tom, ako fungujú chromozómy, o kybernetike a virtuálnom priestore, kvantová fyzika bola tiež iba v plienkach. Celkom by som sa potešil, keby niekto dokázal napísať podobnú vec, ako sú Rádlove Dějiny filosofie, dnes.

01.07.2020

Ana, ta prva cast o staroveku je ozaj dobra. Oslava krestanstva je vsak chybou. Konstatovat jeho existenciu a vplyv na europsku kulturu je v poriadku. Ten vplyv vsak mal svoje velmi tieniste stranky. V staroveku v Antickom Grecku kazdy mohol navstevovat skolu bez rozdielu, dane platiili iba bohati, apod., v krestanstve citat, pisat mohli len knazi, dane platili iba chudobni apod. Dodnes niekde napr. na Slovensku zije cirkev z dani obyvatelov. Preco? Je to zvratene, uz davno by si mali zarobit sami, maju dost majetku. Dodnes balamutia mozgy tym, ktorym je pohodlnejsie verit, co cirkev hovori, nez aby sa zamysleli nad skutocnou vladou sveta, ktorou je priroda a ta diktuje tempo a nie nejaky boh. Smutne je to v 21.storocni Skoda!

10.12.2013

Z hlediska historického je to velmi záslužná a zajímavá práce. Hezky a pečlivě napsaná. Minimálně v první půlce. V druhé půlce (a možná bych měl přihlédnout k roku vzniku a historicko/kulturně/filosofickým znalostem té doby) mi trochu vadilo, že se to vlastně celé věnovalo převážně a hlavně jen křesťanství/katolictví. A navíc ještě s tím, že z toho trochu zavánělo autorova obhajoba a propagace tohoto. Kdykoliv se Rádl věnoval zamýšlené látce, bylo to fajn, kdykoliv (naštstí to nečinil často) hovořil sám za sebe, docela jsme se rozcházeli. Mělo to občas ale i své klady, docela mě zaujal svým trochu netypickým a netuctovým pohledem na středověk. I když se tím nesla ona jakoby aureola chvály křesťanství.

09.11.2013

Musela jsem přečíst, přečetla.