Ďaleko od hlučného davu / Návrat do rodiska

18.03.2019

Anglický vidiek, akoby ste ho obdivovali na vyblednutom plátne na stene v kamennej dedinskej krčmičke uprostred vysnívaného Wessexu. Ešte aj nejednotné ťahy štetcom, časom splývajúce, akoby sa pretavili do jednoduchého a príjemne plynúceho štýlu, ktorý sa tak dobre, ľahko a plynule číta. A ten presne reflektuje život na dedine - pokojný, jednoduchý, čarovný. A predsa v ňom Hardy dokázal nájsť prostredie pre milostnú tragédiu.
Pravdupovediac, po zazretí ukážky na film Ďaleko od hlučného davu som musel skontrolovať svoj zoznam "Chystám sa čítať" tu na Databázi - naozaj takáto červená knižnica vyšla v edícii Zlatý fond? Nešlo mi to do hlavy a priam som v sebe živil nádej, že kniha taká nie je. Ale povedal som si: nech je to akokoľvek, za skúšku nič nedám.
Teraz vidím, že JE to romantika. Nepovažujte to za pejoratívum, práveže si knihu dovolím zaradiť k svetlejším príkladom tejto kategórie a navyše napísať dobrú romantiku, aj na to treba talent. Ani tie zápletky neboli prvoplánové, nepripomínali gýč pani Pilcherovej a jej podobným. Tragédia lásky je pre jednoduchých ľudí (akým je aj farmár Oak) predsa len tým najvyšším možným citovým zážitkom.
Ak mám porovnať diela - obidve boli pekné, také príjemné oddychovky. Ďaleko od hlučného davu je jednoduhšie, menej komplikovanejšie, ale celkom nenáročné. Návrat do rodiska prináša komplikovanejšie ľudské charaktery a zápletku, ktorá mi pripomínala dvojzávitnicu. Tá sa po každom strete a náhode čoraz viac odchyľovala, až došlo k tragickému rozuzleniu. Všetko do bodky bolo vykreslené tak realisticky a tak vhodne, že sa nedalo nezačítať - posledné strany som priam hltal.
Thomas Hardy je autor, ktorý nesklame a jeho hlavnou zbraňou je jeho štýl. Som rád, že môj prvý kontakt s "uvzdychanou" literatúrou bol vcelku príjemný.