Co Dante neviděl

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Ze všech zdařilých útěků osvětimských vězňů můžeme za nejvýznamnější považovat útěk Wetzlera a Rosenberga, budeme-li jejich význam poměřovat jejich ohlasem. Stalo se tak zásluhou zprávy, kterou po svém útěku napsali už na Slovensku. V historické literatuře je známa jako Zpráva Wetzlera a Vrby, protože Walter Rosenberg si už ponechal jméno Rudolf Vrba, na které mu československý odboj pořídil falešné papíry. Alfréd Wetzler si své jméno z ilegality, Jozef Lánik, ponechal jen jako literární pseudonym. Osvětimské poselství, sepsané v Žilině, nechtělo být jen historickým dokumentem ani jen epitafem za osvětimskými oběťmi. Chtělo se stát výstrahou lidstvu, burcující k činům....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/14_/145435/co-dante-nevidel-145435.jpg 4.742
Nahrávám...

Komentáře (13)

Kniha Co Dante neviděl

Vlado84
31. října

Neopísateľne ťažké a smutné, desivé.. Je to ako nezahojiteľná rana na duši ľudstva. Už sa nič také nesmie zopakovať. Žiaľ, vojnové konflikty a hrôzy sa neustále dejú naprieč kontinenty.. Sme tak nepoučiteľní? Nikdy nezabudnime.

DědaMráz
06. června

Další individuální vypořádávání se s šoa. Na rozdíl od Vrbovy knihy méně zaměřené na vlastní úlohu, ale mnohem více emoční, což sebou i nese zvláštní literární styl, který je místy na hraně srozumitelnosti. Jsem tedy zvědavý na Bebjakův film jak se s tím vypořádal, protože z mého pohledu jde o knihu nezfilmovatelnou, na rozdíl od té Vrbovi, ale na tu už má někdo v zahraničí koupeny autorská filmová práva...


MiškaČíta19
18.09.2020

Čo Dante nevidel je kniha, ktorá nám poskytuje ďalšiu svedeckú výpoveď človeka, ktorý prežil dva roky v koncentračnom tábore Osvienčim. Veľkým plusom knihy a zároveň a jej hrôzou, je Správa Wetzlera a Vrbu, ktorá neuveriteľne strohým vypočítavaním zavraždených ľudí dokresľuje celkový obraz o fungovaní "mašinérie na smrť". Pri čítaní kníh ako je táto vždy uvažujem nad tým či by som to zvládla. Či by som dokázala byť tak silná a vstať každé ráno ako tisíce tých, ktorí v táboroch boli. Nikdy nezabudnime, to je podľa mňa dôležité...

vmatusko
10.06.2018

Veľmi silná kniha opisujúca fungovanie koncentračného tábora Osvienčim. Alfred Wetzler (Jozef Lánik) opisuje svoj dvojročný pobyt v tomto vyvražďovacom tábore, je to zázrak že dokázal prežiť. Spolu s Rudolfom Vŕbom utekajú na Slovensko aby podali informácie o tomto zle, ktoré sa pácha na nevinných ľuďoch, predovšetkým Židoch. Muselo to byť pre nich ťažké keď prišli na Slovensko a nechceli im aj napriek dôkazom veriť. Človeku je zle, že niečo také sa v minulosti mohlo odohrávať.
Myslím si že je dobré aby sa vedelo aj o týchto udalostiach, ktoré sa v minulosti odohrali.
Román je veľmi zaujímavý a dobre čitateľný.

Elsinor024
23.01.2018

Verze útěku obou statečných mužů z obávaného tábora smrti, tentokrát pohledem Alfréda Wetzlera. Poněkud se liší od velice populárního a poutavého líčení Rudolfa Vrby: Utekl jsem z Osvětimi.
Přes nesporné morální ospravedlnění je Vrbova kniha hrdinským eposem, kdy se skutečnost možná poněkud přikrášlila. Tento autor je syrovější, bez obalu hovoří o strachu a zoufalství. Některé scény jsou trochu jiné od Vrbova vyprávění a připadají mi pravdivější. Nicméně klobouk dolů před nimi oběma!

hats
05.01.2018

Môj Ty Bože!!!
Povinná literatúra - tam by som to zaradila.
"Koho a koľkých môžu zburcovať v tejto krajine, kde si fašizmus obliekol sutanu, aby pod ňou ešte pokornejšie slúžil Hitlerovi?", s. 237

Gracian1964
22.02.2017

Odporúčam všetkým zľahčovačom zločinov nacizmu a popieračom holokaustu...hlavne v tejto dobe, keď to začína podozrivo hnednúť...svedectvo o obludnosti toho zvráteného a šialeného systému....Smrť fašizmu!!!

Salonka
17.01.2017

Aké to čudné mesto, v ktorom sa ľudia nerodili, a predsa rástlo, hoci sa v ňom iba zomieralo.
---
Výborné, sugestívne čítanie. Príšerná téma, avšak s príjemným prísľubom naplnenia nádejí (neviem ako to lepšie vystihnúť). Recentný, otrasný príklad holokaustu síce ukazuje že si my ľudia, čo sa týka zla horšieho ako muky pekelné, vieme pek(el)ne vystačiť sami ... na druhej strane je možné odmietnuť čakanie na nejaký koniec, brániť sa a skúsiť zakročiť. (na iks spôsobov. každý, i nepatrný pokus má význam a je hodný úcty) A čo tak navyše spojiť vôľu žiť so silnou motiváciou útekom spustiť reťaz udalostí priamo vedúcich k oslobodeniu ostatných a záchrane státisícov pred istou smrťou? Hm, bola by ale ilúzia myslieť si že vtedy bolesť, strach, hlad a únava zmiznú. Vrba a Wetzler sa odhodlali k činu, pozbierali zvyšné psychické aj fyzické sily, vlastný prospech odložili bokom, túžili len zvládnuť všetky prekážky a dokázať veľkú vec.
Vo Wetzlerovom príbehu kalkul nemá miesto. Prekvapila ma jednoduchosť a nazvem to krása jazyka, s akou sa vrátil k hrozným dvom rokom stráveným vo vyhladzovacom tábore a ktoré zavŕšil strastiplným, no vo výsledku úspešným útekom. Spolu s Vrbom sa dostali do cieľa a konkrétne svedectvo posunuli ďalej (hoci svoje putovanie zakončili nárazom na pre nich nepochopiteľnú nedôveru, aj o tom Wetzler píše).

Vydanie, ktoré mám (Pavel Zrínyi a MilaniuM, 2009), okrem príbehu a Správy obsahuje zopár slov na úvod, fotografie a hodnotné doplňujúce doslovy, môžem len odporúčať.

Ešte by som rada spomenula projekt Vrba-Wetzler Memorial – viac v Zaujímavostiach.
---
Minúty sa vlečú nekonečne pomaly, do každej sa vmestia tisíce predstáv o strašných nebezpečenstvách, ktoré na nich budú na každom kroku číhať. V predstavách zrýchľujú krok, utekajú, zastavujú sa, opäť prikrčení utekajú, a okolo nich sa trhajú granáty, hvízdajú guľky, kričia esesáci a brešú psy. Prechádzajú cez hranice... Známe dediny a mestá, rodná reč... Komusi – a toho kohosi si Karol nevie jasnejšie predstaviť – predkladajú pôdorys a rozprávajú... Treba rýchlo niečo robiť... Nerozumiete, čo vám hovoríme? Treba rýchlo konať. Po tisícoch vozia denne. Po tisícoch, chápete?

1