Člověk a příroda

2 09.07.2016

Boli to časy, keď antropocentrizmus bolo niečo tak samozrejmé, že tento pojem ani neexistoval, pretože človek nebol považovaný za živočíšny druh a živočíchy vraj ani nevnímali mozgom. Aristoteles na moje prekvapenie priznáva živočíchom a dokonca aj rastlinám dušu, ale táto teória bola však neskôr potlačená nastávajúcim kresťanským fanatizmom. Nebyť ho, možno dnes by výhovorka „zviera nemá dušu a preto piate prikázanie (nezabiješ) sa na zviera nevzťahuje“ neexistovala. Ale bohvie ako pojem duša vlastne Aristoteles vnímal, pretože jeho výroky ako „zviera existuje v prírode iba pre využitie človekom“ všetku úctu k iným druhom zabíjajú. Musím dodať, aby som nezačierňoval, že v tejto knihe sa ale takýchto výrokov zdržal. Vzhľadom na to, že táto kniha vznikla zo spisov napísaných pred 2340 rokmi, sú niektoré poznatky zaujímavé a určite boli v tej dobe prelomové, hoci niektoré boli nadobudnuté nechutným zaobchádzaním so zvieratami (keď korytnačke vyrežete srdce, tak sa ešte minimálne pol hodinu dokáže hýbať). A väčšina z Aristotelových poznatkov bola už dávno vyvrátená alebo inovovaná.