Čierny vlas

Banga, Dezider (1939) MEDAILóN OSOBNOSTI
Dátum a miesto narodenia
24. 08. 1939 Hradište
Oblasti záujmu
poézia, literatúra pre deti a mládež, preklad
Životopis autora
Narodil sa 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Potom študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií šesť rokov pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Potom bol predsedom občianskeho združenia Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie rómskeho etnika v Slovenskej republike. V súčasnosti podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne. Žije v Bratislave.
Literárna tvorba - poézia
Záružlie a lekno (1967), Rozhovory s nocou (1970), Modrá búrka (1970), Horiaca višňa (1983), Slnečný vánok (1999), Agáty neumierajú (2004)

výbery z poézie: Magnólie zhasínajú (1989), Lyrika (1992)

Literárna tvorba - pre deti a mládež
Romano hangoro (1993, rómsky šlabikár), Maľovaná rómština (1996)
Literárna tvorba - scenáristika
Epaš (1969), Buroviarko (1971), Barborkin pavúk, Čierny vlas, Rozprávky z dlane, Tehliar a kráľ (všetky 1972), Slimáčik bubienok (1977), Dievča s ružami v šľapajach (1978), Rozprávky z lúky (1979)

Literárna tvorba - editorská činnosť
Pieseň nad vetrom (1964 – antológia rómskej ľudovej poézie), Čierny vlas (1970 – výber z rómskych ľudových rozprávok), Paramisa (1993 – antológia rómskych ľudových rozprávok), Verše z vrbiny (1993 – antológia rómskej autorskej poézie)

Charakteristika tvorby
Bangova tvorba vychádza z autorovho zážitku a tradície cigánskej ľudovej poézie nielen v ideovo-tematickej rovine (to by zvádzalo k nepríjemnému dôrazu na exotizmus). Túto determináciu obsiahla vo svojom celku. Svedčí o tom skutočnosť, že autor sa z básne v maximálnej miere snaží vytlačiť civilizačné, ale aj spoločenské alebo individuálne ľudské prvky a obsadzuje ich miesto prvkami prírodného bytia. Stáva sa tak jeseninovským „orgánom na vyjadrenie nevyčerpateľného smútku polí“ a jeho básne nadobúdajú vysokú mieru univerzálnosti, hoci vo vymedzenom priestore. Na druhej strane vie upozorniť na svetlé stránky svojho sveta a vyniesť z jeho tragiky poéziu, ktorá má aj svoj zmysel inštruktívny: učí zázračnému pohľadu na svet, učí tešiť sa z prostej skutočnosti, že dážď je modrý, na čo sme už dávno zabudli. Potrebujeme toto pripomenutie prírodného v človeku a zdôraznenie jeho bezprostredného zväzku so svetom. Cítime radostnú spontánnosť, nevykonštruovanosť lyrického videnia, lebo báseň sa tu nevydobýja slovám, ale nachádza na ceste, alebo prosto existuje.

Albín Bagin
Monografie a štúdie o autorovi
Bagin, A.: Báseň ako kvapka dažďa. Mladá tvorba, 1968, č. 2.

Bagin, A.: Priestoty textu. Bratislava 1971, s. 89 – 93.

Moravčík, Š.: Čím by sme boli bez luny. In: Banga, D.: Magnólie zhasínajú. Bratislava 1989.

O autorovi
Poézia Dezidera Bangu sa prihovára dnešnému čitateľovi predovšetkým svojimi typickými farbistými a konkrétnymi veršami. Jeho lyriku presvetľujú motívy skromného detstva, robotnej mamy a pracujúceho otca, ktorý chodieval do maše a za kúsok chleba vylieval železo a žiaľ. Farby svetla, nevšedná zmyslovosť a prirodzená hudobnosť, to je to, čo sa vinie celou Bangovou lyrikou.

Vojtech Kondrót

Dezider Banga patrí k staršej generácii slovenských básnikov. Vo svojej tvorbe sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej ľudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska v jeho tvorbe dominuje prírodná, ľúbostná, ale i sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením. Aj v druhom období svojho tvorivého úsilia, ktorého začiatok môžeme vystopovať v básnickej zbierke Horiaca višňa (1983), potvrdil ustálenosť svojej poetiky z ranného obdobia i jej obsahovo-tematické zameranie, tentoraz však ešte častejšie a zreteľnejšie vychádzajúce zo spomienok na detstvo a mladosť, pričom konfrontuje svoju sociálnu skúsenosť so zmeneným sociálnym zázemím vlastných detí. Dezider Banga je aj výrazným zberateľom a prekladateľom rómskej ľudovej poézie a rómskych ľudových rozprávok.

Jaroslav Rezník