Chilské nokturno

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Román Chilské nokturno (2000) se z celku Bolañova díla nevymyká tematicky – zachycuje spisovatele konfrontovaného s totalitním režimem –, ale stylem. Monolog umírajícího kněze, básníka a literárního kritika Sebastiána Urrutiy Lacroixe alias Ibacacheho je méně věcný, než bývá u Bolaña obvyklé, o to je však hudebnější, má spád a těžko se dá přerušit. Kněz si v horečce na smrtelné posteli promítá klíčové okamžiky života ve snaze obhájit se před nařčeními „zestárlého mladíka“, jímž je pravděpodobně on sám....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/28_/28764/big_chilske-nokturno-36b-28764.png 4.127
Žánr:
Literatura světová, Romány

Vydáno: , Garamond
Originální název:

Nocturno de Chile, 2000


více info...
Nahrávám...

Komentáře (6)

Kniha Chilské nokturno

Samuel98
10. října

(+ SPOILER) Štylisticky nezvyčajné dielo pre pôvodom chilského autora, Roberta Bolaña, ktorý sa tu však stále – ako obvykle – zaoberá vzťahom medzi literatúrou a „barbarstvom“, ako to pomenúva Anežka Charvátová v doslove českého vydania. Autor opäť opisuje literárnu obec z pohľadu literáta ako hlavnej postavy, ktorá je nespoľahlivým rozprávačom, a opäť mieša postavy fiktívne s historickými. Rozdiel však spočíva v poetickosti celého diela, ktoré je – ako to pomenoval aj sám autor – komponované ako hudobná partitúra. Pre Bolaña je totiž typické veľmi vecné, chladné rozprávanie, kde cítiť istý akoby objektívny odstup.
Od začiatku do konca počúvame na jeden dych vyslovenú spoveď starého chilského kňaza, ktorý si vo chvíľach pred smrťou premieta rôzne (preňho napodiv) dôležité okamihy zo svojho života; najmä toho literárneho. Isté motívy sa opakujú, no dej nie je zďaleka konzistentný: uprostred príbehov sa objavujú príbehy, ktoré na pohľad akoby nikam nesmerujú – mimo politickej situácie v Chile a postupne sa rozvíjajúcej literárnej kariéry otca Sebastiana. V diele sa zjavuje meno za menom, z ktorých niektoré majú význam symbolický (Odeim a Oido), rovnako tak sa tu ale objavuje aj laureát Nobelovej ceny, Pablo Neruda či generál Pinochet, ktorému kňaz dáva lekcie marxizmu. V tejto retrospektíve sa pokúša morálne prehodnotiť hmlistú minulosť, v ktorej mal dojem, že iná možnosť nie je – no dodnes si potrebuje svoje rozhodnutia ospravedlňovať. Pozoruje neustále sa meniaci svet, ktorý sa niekedy pokúša ignorovať, inokedy sa mu ľahko dokáže prispôsobiť. Neustále (či až na konci svojho života) je však zmietaný pochybnosťami, strachom a snahou nájsť si svoje miesto vo svete fyzickom, literárnom aj duchovnom.
Napriek všetkej tragike dokáže Bolaño nájsť priestor pre humor; najväčší šok však pre mňa bol v dramatickom a temnom záverečnom monológu, ktorý vyústil do poslednej vety diela, ktorá pravdepodobne opisuje samotnú smrť protagonistu: „A pak se rozpoutá prútrž sraček.“, čo mal pôvodne byť aj názov knihy, ktorý sa však vydavateľ rozhodol zmeniť na Chilské nokturno. Ten je podľa mňa o čosi kompatibilnejší s poetikou diela, ktorá čitateľa strhne a vrhne do rytmu nekonečnej vety, iba občas prerušovanej bodkami. 

puml
14.09.2020

Čte se to jak nějaká hudební partitura. Má to spád a přitom se tam toho vlastně zas až tolik nestane, ale opět je to hlavně o obrazech a o tom co zůstalo ve skrtytu, o detailech v přítmí. Doporučuji.


Gracian1964
11.02.2019

Keď už som prečítal takmer všetko dostupné i menej dostupné od Roberta Bolana, považoval som za správne prečítať si aj Chilské nokturno. Aj som tak učinil, bisťu. Krátka knižka, treba sa pri čítaní občas viac sústrediť, ale fajn zážitok, však veď Roberto bol majster nad majstrov. No, tu ide o akúsi spoveď kňaza a zároveň básnika i literárneho kritika na smrteľnej posteli. Mňa to bavilo a nepovažoval by som za správne dať tomu menej ako plný počet. A tak teda mrskám do placu päť hviezd. Škoda ho, kluka jednoho chilského. Mohol toho spáchať ešte oveľa viac, viac, viac.....

Luvák
11.03.2016

Příjemná "žiletka" o příběhu střetu člověka a historie, tedy typické téma 20. stol.

yueh24
30.03.2013

Po nadšení z Divokých detektivů a románu 2666 jsem si přečetl i tuto knihu, která je trochu jinak pojatá a ne úplně mi sedla. Některé pasáže mi přišly zajímavé, některé hodně nudné. Celkově vzato to nebylo úplně špatné, ale byl jsem rád, že má jen těch 136 stran.

Skip
04.04.2012

Starý nemocný kněz Sebastián Urrutia Lacroix vede v posteli monolog. Není to však o Bohu, jak by se mohlo zdát, ale skrz literaturu (byl literárním kritikem) a osobní pocity provede čtenáře od 50. let přes Allendeho vládu, Pinochetovu diktaturu až k demokracii. I když to je vcelku útlá kniha, nebude to pro každého asi lehké čtení, protože zde nejsou žádné kapitoly ani odstavce. Vše plyne v jednom jediném proudu. Chvilku mi trvalo, než jsem se přizpůsobil autorovu stylu, ale pak už jsem si jen užíval velmi dobrý text.