Cesta tieňmi

18.08.2020

(SPOILER) Talianská novinárka a ľudskoprávna aktivistka, ktorej román Cesta tieňmi bol ocenený literárnou cenou Premio Strega. Zomrela krátko po vydaní románu vo veku 40 rokov.
- A teraz sa vojna skončila. "Ach, Bože," povzdychol si. Keď prišiel k hraniciam svojho kraja, spoznal siluetu pohoria, ako spoznávame profil milovanej osoby. Ako chlapec vedel, že ešte chýba sedem kilometrov do školy, šetril si dych a neúnavne kráčal. Tak ako vtedy vdýchol ostrý vzduch výšok, cez ktoré sa tiahne hranica, na troch rozličných chodníkoch oddeľujúca Apúliu od Basilicaty a Basilicatu od Irpinie, a zadíval sa na mestečko, sediace na kopci ako čierna ropucha. Potom si sadol pod čerešňu pri ceste a rozplakal sa. -
Francesco, ktorý sa vracia z vojny zisťuje, že Anita, s ktorou mal krátky románik, porodila dievčatko a dala mu meno Chiara. Aj keď sa neúnavne snaží o jej priazeň, Anita zostáva chladná, ale dovolí mu stretávať sa s dcérou. Po tom, čo ho nespravodlivo odsúdia pre krádež zrna, Anita prekvapivo súhlasí so svadbou, no tentoraz ju Francesco necháva stáť pred oltárom samu. Keď Anita podľahne chorobe, o malú Chiaru sa striedavo starajú ženy z rodiny, ktoré sú unesené jej vonkajšou krásou a tak Chiara je zrazu stredobodom pozornosti a neustále hýčkaná. Aj keď trpí astmou, Chiara je pre nich nádejou, že sa vymaní z tradícií vidieka a rodiny a bude žiť šťastnejší život. Pestúnka Rosina, Titina, Peppina a Giuppina, každá zo žien nejakým spôsobom Chiaru ovplyvní. Každá zo žien nesie so sebou temné tajomstvo, ktoré ich sprevádza ako tieň a vyjde najavo v nevhodnej chvíli.
Túto autorku považujú za predchodkyňu Eleny Ferrante, mne osobne sa však Cesta tieňmi páčila viac ako Neapolská sága.

27.08.2019

Škoda. Tak lákavo vyzerala táto kniha, od vizuálnej stránky, cez príbeh až po skutočnosť, že ide o taliansku autorku, no nič z toho sa nepretavilo do výnimočného čitateľského zážitku. Mal to byť "strhujúci" príbeh, no nekonalo sa. Druhá časť príbehu mala potenciál, no akosi tomu chýbala duša, napriek tomu, že jazyk bol veľmi pekný a kniha sa čítala pomerne dobre. Takmer žiadna postava ani jej konanie nevzbudila vo mne negatívne ani pozitívne emócie, celý ten príbeh ma nechal chladnou. Vždy keď som sa pri čítaní naladila na správnu strunu, že teraz to už bude ono, ten pocit rýchlo pominul. Určite to nie je zlá kniha (dokonca som čítala viaceré dobré odozvy), no pokiaľ sa bavíme o talianskych autorkách, vymenovala by som na fleku aspoň tri, ktoré ma zaujali viac. Za mňa priemer, ktorý mal oveľa väčší potenciál.

28.01.2019

Tak na túto knihu som sa tešila, pretože vraj bola niečím ako predchodkyňa Geniálnej priateľky od Ferrante. Kniha ma sklamala, vrcholne hlúpe a "negeniálne" postavy (hlavne tie ženské, ktoré snáď okrem lamentovania nedokážu nič).

Pričom dej začínal zaujímavo- hlavná postava začínala popisom svojho detstva, spomínala svoju slepotu, ktorú následne už nikdy nespomenula ďalej. Čakala som nejaké vyústenie deja v dôsledku toho, čo sa stalo v detstve. Ale ku koncu tá kniha dospela do nejakého neurčitého konca, ona niekde v zaprášenom byte. Otázka znie, čo tým chcela autorka povedať? Že sme všetci len samy? Že v detstve sa nám stane všetko a potom akonáhle odbijú hodiny dospelosti (v tomto prípade cca 16 rokov postavy) tak život skončí a my sa len pretĺkame izbami bytu?

Chvíľu mi trvalo, kým som jej prišla na chuť..ale to bude asi tým, že to nie je tak celkom "môj žáner". V každom prípade stojí za prečítanie a myslím, že časom siahnem aj po Ferrante..