Lidožravá šílená kočka z džungle

Křeček kecka a pekelná pecka a Jak šel salamandr kapitán Koriandr na vandr - to je prostě top.

Deviatka. "Hmm. Ja som toho názoru, že kočky z džungle majú ešte väčšiu vážnosť. S malým chlapcom chodí do spoločnosti málokto, ale tigri dodajú každej slávnostnej udalosti na šmrncu a lesku." Jasné, že to stále ma dostatočnú kvalitu, avšak prvý raz to postráda nejaké hlbšie príbehy a celé sa to skôr zvrháva na Calvinove múdra, ktoré niektoré stoja za to, ale niekedy už ich sype akosi na silu a posúva ich až do prílišnej absurdnosti. Táto časť je akoby celá sústredená na neho a Hobbes Filozof troška ustupuje do pozadia, hlavne jeho myšlienky a tiež ubudlo vedľajších postáv. Veď sa tu ani nemihla napríklad Róza, čo je moja top postava. Ale tak stále to baví. Máme tu trošku sociológie. Calvin: "Správny kompromis sa pozná tak, že sú všetci naštvaní." Troška dišputy o avantgarde medzi oboma filozofmi. "Moja najnovšia snehová skulptura. - Kde? - Tu všade. - Veď si nič nespravil. - Správne. Výtvarné umenie je mŕtve! Už nie je čo povedať. Štýly sa vyčerpali a významy stratili zmysel. Umenie prišlo o cieľ. Ostal iba produktový marketing. Táákeže. Ja túto krajinu prosto podpíšem. Môžeš ju mať za milión dolárov. - Je mi ľúto, nejde mi k nábytku. - Pre avantgardného umelca je hlavný problém zistiť, kto hrá divadlo na koho." A nakoniec postreh o evolúcii. Calvin: "Hej, veríš v evolúciu?" Hobbes: "Nie." Calvin: Ty si nemyslíš, že sa ľudia vyvinuli z opíc?" Hobbes: "Najprv by som musel vidieť rozdiel."