Akoby si kameň jedla

Akoby si kameň jedla https://www.databazeknih.cz/img/books/25_/253477/mid_akoby-si-kamen-jedla-tdo-253477.png 5 292 66

Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú? To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masovch hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.... celý text

Žánr:
Literatura světová , Literatura faktu , Literatura naučná

Vydáno: , Absynt
Originální název:

Jakbyś kamień jadła , 2002


více info...

Silmarien
Silmarien
06.05.2017 5 z 5

Priveľmi stručný, priveľmi surový, priveľmi úderný a priveľmi strohý. To všetko Tochman v tejto knihe je. Ale úplne to stačí.
Kniha sa nepotrebuje vypisovať na x stranách o utrpení vojny, to všetko tam je opísané stručne a jasne, trochu akoby mimochodom. Mne tam oveľa viac rezonuje to, čo sa deje potom. Priamy opis toho, čo ľudia hovoria o stave spoločnosti v čase, keď za nimi už post prichádzali novinári. Beznádej, zúfalstvo, túžba uzavrieť kapitoly. Bieda a takmer žiadna budúcnosť pred sebou. Zbytočnosť všetkého za čo vraj bojovali (alebo pred čím utekali).
Žiadny srdcervúci opis strašnej vojny, len realita dní, čo prichádzajú potom. O to je to horšie.

Khagan1389
Khagan1389
17.03.2017 4 z 5

Hodně těžké čtení, ne stylem psaní ale tématem, ačkoliv si myslím že se až příliš věnuje pouze jedné straně a opět ukazuje bosenské Muslimy jako ty největší chudáčky, kteří by ani mouše neublížili, pravda je však jinde a druhou stranu má tendenci očerňovat,aIe i tak se ale jedná o zajímavé čtení.


lucifuk
lucifuk
02.03.2016 5 z 5

Povinné čítanie pre každého, kto sa sťažuje, že sa nemá dobre.

Tozbee
Tozbee
26.01.2016 5 z 5

Jedna z těch málomluvných knih, kde si (jako autor i čtenář) vystačíte s jednoduchými větami popisujícími, co postavy dělají a co říkají, aniž by bylo nutné dodat, jak se u toho tváří, cítí nebo nad čím přemýšlejí. Škoda že nemá kniha pokračování, které by situaci zmapovalo o 10–15 let později.


"Susedka z bloku oproti mala troch synov: najstarší mal devätnásť, stredný – sedemnásť, najmladší – pätnásť. Mala aj otca, bratov a muža. Nemala ani jednu dcéru. Teraz každé ráno ľutuje, že nadišiel nový deň. Má štyridsať rokov. Susedka z poschodia porodila dvoch synov. A dvoch by aj chcela pochovať. Túži iba po tom. Chcela by, aby ležali v Potočari. Ale najprv by musela nájsť ich kosti. Aj mužove."

simsa12
simsa12
09.01.2016 5 z 5

veľmi silná kniha, pri ktorej som si stále kládla jednu otázku, ako je možné, že jeden človek dokáže niečo také urobiť inému človeku, kniha, ktorá ukazuje, že ľudský strach k inému nás privádza k hrozným činom a tieto činy sa dejú stále dookola, lebo ľudia sa nevedia poučiť, ale v každej smutnej a zlej chvíli s nájdu hrdinovia, o ktorých je potrebné rozprávať

Lolisha
Lolisha
03.08.2015 4 z 5

Putava kniha, opisujuca povojnovy zivot v Bosne a Hercegovine, vztahy medzi Srbmi a Bosniakmi (Moslimami).

Autor v rozhovoroch poukazuje na trpkost, depresiu, zatrpknutost, ktoru si miestni ludia po vojne nesu v sebe. Stratili domov, bratov, otcov, manzelov, ...Jedno etnikum obvinuje druhe a zaroven zlahcuje vlastne previnenia. Nevylucuju opatovnu vojnu v buducnost, naopak...vidia v nej vychodisko.

Kniha je velmi silna, napriek tomu, ze je tenka, citala som ju dlho, dokazala som naraz precitat len par stran...vela materialu na spracuvanie a rozmyslanie.

Ku knihe mam len jednu vyhradu...je podla mna vyrazne protisrbska. Viac poukazuje na zlociny Srbov voci Bosniakom, ako naopak, nepodava veci vyvazene.