A vo Viedenskom lese stále stoja stromy

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek ,rasovo cudzích´ utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval. Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete. Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem horšej rasy nahradila cudzia kultúra....celý text

https://www.databazeknih.cz/images_books/27_/270385/a-vo-viedenskom-lese-stale-stoja-st-JeF-270385.jpg 4.816
Žánr:
Literatura světová
Vydáno:, Absynt
Orig. název:

Och i Wienerwald står träden kvar (2011)

více informací...
Nahrávám...

Komentáře (5)

Kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy

Přidat komentář
bookcase
26.08.2018

Vůbec jsem nevěděla, že Švédové byli tak antisemitičtí. Příběh rodiny Ullmanových mě dojal. I když kniha nebyla přímo o zakladateli IKEA, zaujala mě.

verden
21.01.2018

"Kto by už len chcel, aby si ho pamätali ako nacistu, keď stvoril IKEA."

Kniha absolútne nebola o tom, o čom som si myslela, že bude - a síce o Ingvarovi Kampradovi. Namiesto toho podstatnú časť tvoria listy viedenských rodičov Elise a Pepiho ich synovi Ottovi, ktorého sa im podarilo poslať do Švédska, a o ktorom len tušíme, že sa jeho život nejakým spôsobom prepletie s Ingvarovým. Niežeby som listy nepokladala za cenný zdroj, ale táto jednostranná korešpondencia (listy, ktoré písal Otto sa nezachovali) sa mi nezdali nijako historicky hodnotné a čítať na desiatkach stránok stále o tom istom - kedy rodičia dostali posledný list "najdrahšieho, najmilšieho chlapca", aby písal častejšie, že je dobre vychovaný, statočný, určite sa má dobre a posielajú mu tisíc bozkov - ma naozaj unavovalo.

Ocenila by som aj písomné pramene z obdobia konca vojny a po nej, keď sa Švédsko zmenilo z krajiny, ktorá odmietala prijať 10 lekárov na krajinu, do ktorej prišlo 20 000 ľudí. Toto autorka spomenula len na pár stránkach a aj keď chápem jej zámer, predsa len by podľa mňa bolo fér, keby tomu venovala väčšiu pozornosť.

Autorkin štýl písania sa mi páčil a aj keď som sa vďaka tejto knihe dozvedela veľa nového, najmä z dôvodu spomínaných listov pochybujem, že by som si ju prečítala ešte druhýkrát.

Silmarien
06.05.2017

Reportážny román, správa? Neviem.
Príbeh vynárajúci sa postupne potichu, aj keď od začiatku všetci tak trochu tušíme, čo je na konci. Autorka to koniec koncov ani neskrýva. Dielo možno začína obvinením a zároveň ospravedlnením jedného muža druhému, ale v skutočnosti ide o niečo úplne iné. Zakladateľ IKEA sa ospravedlnil každému a všetkému možnému, aby si ho nepamätali ako nacistu... po tom, čo po dlhých rokoch vyšla najavo jeho činnosť z mladých čias. A keby nevyšla? Z rozhovoru v knihe som vôbec nemala pocit, že by niečo ľutoval. Ved áno, on mal to šťastie, že svojim sympatizovaním nespôsobil žiadnu priamu smrť, jeho obdiv k nebezpečným ľuďom nemal za následok žiadnych konkrétnych ľudí.
Ale švédsky slušný a distingvovaný nacizmus (pochopíte o čom píšem, keď si prečítate knihu) mal za následok mnoho iného. Sto deti zachránili, povolili prísť niekoľkým... ale koľkých nechali čakať až sa nikdy nedočkali? Koľko z nich si ešte v koncentračných táboroch spomínalo na zamietavé odpovede, chýbajúci affidavit a ostatné odmietnutia?
A to je švédska vina... a nielen ich. Veď neboli jediní.

Samotné dielo je založené na príbehu rodiny Ullmanovcov, Židov žijúcich vo Viedni. Rodičia Pepi a Lisl spolu s početným príbuzenstvom vychovávajú svojho jedináčika Otta. Keď je zle, podarí sa im ho dostať do Švédska a rozohrávajú dlhú a náročnú korešpondenčnú hru, aby im celkom neušiel ďalší život milovaného syna, pre ktorého urobili všetko - aj sa ho vzdali, aby ho zachránili.

Lolisha
04.01.2017

Velmi putava a silna kniha, kde sa da najst mnoho paralel s dnesnou uteceneckou situaciou.

Lori_S
14.11.2015

Uf, co k tomu napsat... Kniha skvělá, žádný patos. Je postavená na dopisech židovské rodiny, které se podařilo dostat syna pryč z Vídně před začátkem války. Spousta zoufalosti, planých nadějí a doufání v nemožné společně s uvedením historických reálií a odkazů na současnost (věděli jste, že zakladatel IKEA byl nácek?) tvoří dohromady výborné dílo. Tak dobré, že se těžko čte na jeden zátah, ty dojmy jsou velmi silné. Nejhorší na tom všem je, že vidíme, jak se civilizace a lidé nemění. Ostatně citát z přebalu: Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".


Štítky

holokaust Židé druhá světová válka (1939-1945)

Autor a jeho další knihy

Elisabeth Åsbrink

Elisabeth Åsbrink
švédská, 1965

  • 1947 (2018)
  • A vo Viedenskom lese stále stoja stromy (2015)

Kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je:

v Přečtených24x
v Čtenářské výzvě4x
v Doporučených4x
v Knihotéce12x
v Chystám se číst16x
v Chci si koupit6x