William Saroyan

Keď som dokončil rukopis a poslal ho do vydavateľstva, rozniesla sa správa (18. mája 1981), že zomrel spisovateľ, ktorému som knihu venoval. Podľa všetkého už cítil, že sa blíži jeho koniec. Poslednú knihu nazval Nekrológy. Rozprával v nej o slávnych, ale aj celkom obyčajných a už nežijúcich ľuďoch, s ktorými sa v živote stretol. Ako keby sa so všetkými lúčil. Potom však začal písať ďalšiu knihu, ktorú pre zmenu nazval Narodenia. V jeho očiach dva východiskové fakty ľudského bytia – príchod na svet a odchod z neho – vždy stáli vedľa seba pevne späté kontinuitou Po fyzickom zániku prichádza pre Saroyana nový začiatok – život v spomienkach ľudí, čo ho vystriedajú. On si skutočne zaslúži, aby sme si ho pamätali. A som presvedčený, že si na neho budeme spomínať dlho s pocitom vďačnosti. Zrniečka jeho prachu prijala arménska zem, ktorej odjakživa patrilo jeho srdce. Knihy však zostávajú – nielen ako pamiatka na neho, ale ako živá literatúra. Žijú v prítomnosti...... celý text