Poviedky diskuze

Džao Šu-li patrí k tým autorom súčasnej čínskej literatúry, ktorí dokonale poznajú život čínskeho sedliaka. Pochádza z dediny, je mu teda známy boj roľníka s pôdou a tvrdosťou vykorisťujúceho zemepána. Už ako mladý chlapec-študent musel autor znášať prenasledovanie za to, že sa vzoprel korupčníckemu systému svojich učiteľov. Preto ho obvinili ako vodcu komunistickej mládeže a uväznili ho. Vo väzení sa po prvý raz stretol s ideológiou socializmu a tam dostal do rúk mary-leninskú literatúru. Po dlhom čase ho prepustili a odvtedy sa začína jeho ťažký život partizánskeho spisovateľa a učiteľa. Aktívne sa zapája do boja proti Japoncom s pôsobí ako administratívno-politický pracovník a agitátor. V r. 1940 sa stáva redaktorom novín, ktoré vydávala komunistická Ôsma armáda. V tomto čase tvorí svoje poviedky, z ktorých prvú "Siao E-chei sa žení", uverejnil knižne v r. 1943. Dnes pracuje ako redaktor vo vydavateľstve Sin Hua, jednom z najväčších vydavateľstiev ľudovej Číny. Napísal niekoľko sväzkov poviedok, divadelné hry a dve ľudové epické balady. Štyri poviedky, ktoré sa v tejto knižke dostávajú do rúk slovenskému čitateľovi, sú najtypickejšou ukážkou Džao Šu-liho tvorby. Približujú nám súčasný čínsky vidiek so všetkými jeho problémami, radosťami, ťažkosťami. Džou Jang, súčasný literárny kritik ľudovej Číny, hovorí, že Džao Šu-li "dozrel prv, než sa stal slávnym". To znamená, že autor vstúpil do literárneho sveta nie s vavrínom rýchlo získaných úspechov, ale ako skúsenosťami vyzbrojený pracovník, zrelý na to, aby ústami Li Jo-cchaia, dedinského veršovca, hlásal spravodlivé požiadavky roľníkov. Džao Šu-li je spisovateľ, ktorý skutočne patrí ľudu. To si uvedomujeme a overujeme nielen na voľbe námetov, ale i na jeho jazyku, ktorý je veľmi blízky ľudovej reči. Jeho láska k utláčanému čínskemu roľníkovi nie je abstraktným oduševnením, ani knižnou fantáziou. Pramení zo skutočne prežitého spoločného osudu. Toto dielo je dokumentom epochy posledných bojov proti kuomintanskej a japonskej nadvláde. Džao Šu-li svojimi poviedkami aktívne podporuje čínsku dedinu pri prechode k vyšším výrobným formám. Ukazuje presvedčivo nedávnu minulosť, keď roľníkov ovládali feudalistickí vykorisťovatelia, a zároveň predstavuje aj obraz budúcnosti, keď sa dedina zbaví všetkých utláčateľov a začne budovať socialistické poľnohospodárstvo. Poviedky Džao Šu-liho predstavujú v jasnej, zhustenej forme úžasný prerod, ktorý Čína prekonala od najzaostalejšieho feudalizmu po naše dni, keď sa v nej úspešnej ujímajú nové formy družstevno-kolektívneho poľnohospodárstva. V tom vidíme aj výchovný význam poviedok a učiteľské poslanie autora, ktorý vie čitateľa nielen pobaviť, ale aj poučiť o všetkých problémoch čínskej dediny. Priblížil nám čínskeho roľníka a čínsku dedinu do tej miery, že i náš roľník a družstevný pracovník nájde v tomto diele svoje vlastné živé problémy. V čínskom sedliakovi, o ktorom mal europský človek donedávna predstavu len uzavretého, pokorného, zdrveného kuliho, ktorý vie iba trpieť a hrdlačiť, čitateľ poznáva autorovou zásluhou priebojného nositeľa šťastného života na vekmi súženej čínskej dedine.... celý text