Štefan Pilárik citáty

slovenská, 1615 - 1693

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Citáty (8)

„Hneď na druhý deň, a to 8. septembra, budínsky vezír, výslovný nepriateľ kresťanov, dal biedne usmrtiť niekoľko sto starých, chorľavých a chromých zajatých kresťanov. A hneď v ten istý večer po tomto podľa jeho mienky rytierskom skutku a po obete príjemnej modle Mohamedovi obliehal hlohovecký zámok, ostreľoval ho a chcel si na ňom schladiť svoju zlosť.“

„Každý mameluk je prenasledovateľom svojho predošlého náboženstva.“

„Onedlho potom prišiel ku mne často spomínaný jezuita páter Lingo a pokúšal sa ma prehovoriť k odpadnutiu sprvu lichôtkami (blandimentis), potom však hrozbami (terriculamentis) a priamo povedal: „Tieto vojská boli sem poslané na to, aby potrestali evanjelické stavy ako povstalcov na majetku a cti, ba niektorých aj na tele a živote, a z týchto vraj som aj ja jedným.“ Rozprával ďalej, ako Zrínyi, Nádasdy, Frangepán rozdelili už medzi seba krajinu a aký trest bude za tým nasledovať. Ja som si však jeho hrozieb vôbec nevšímal, pretože som sa cítil byť nevinným. Preto som sa mohol aj bez bázne zodpovedať. No on hľadel na mňa, ako by ho bol posadol sám zúrivý satan a chcel s ním ihneď vyletieť do vzduchu.“

„Pokoj, zdraví, požehnání na duši, těle, všem jmaní vinšuji od nejvyššího Hospodina, Boha mého dobrodincům přívětivým, všechněm čtenárům bedlivým; jak grofským osvícenostem, tak též velikomožnostem, vznešeným dvojíctihodnostem, spolu i urozenostem, opatrnostem slovůtným, stavům, řádům pospolitým.“

„Skrátka: spomínaný jezuita nemohol nikde skryť svoju zlú zákernosť a vystúpil proti mne vždy ako posledný plod diabla, hoci sa mu nikdy nedarilo podľa jeho želania.“

„V povojníkoch dítky malé, ty nemluvňátka spanilé, z loktí otců, matek brali, škrtili, o zem metali.Kde ještě které stavení celé v dědině spatřili, vnově oheň rozníceli a tak v popel obraceli. (O Turkoch)“

„V Turej Lúke niektorých nabodli na kôl, zaživa strhli z nich kožu, niektorých rozštvrtili, lámali v kolese, niektorým zviazali a poviazali dozadu ruky a nohy, a tak ich zaživa obesili uprostred dediny na šibenicu. Niektorých mučili rozžeravenými železnými obručami, niektorým vbili pod rebrá železné háky a vyzdvihli ich na vysokých žrdiach dohora, iným pripravili neslýchané a nepomysliteľné muky. Také barbarstvá páchali aj na iných miestach, najmä na oravskom zámku. Musím tu povedať o jednom nemluvniatku v kolíske. Keď k nemu prišiel istý Chorvát na rozkaz svojho veliteľa, aby ho zabil, tu sa naň usmialo, a preto sa dieťaťa ani nedotkol a odišiel. Na to sa nahneval jeho veliteľ a vyhrážal sa mu samému smrťou, ak tú vraždu nespácha. Nuž, tak prebodol dieťa a potom sa priznal, že nijaký zlý skutok neľutuje tak ako tento zločin.“ (O besniacich Turkoch)“

„Veď Tatári odtrhávali sajúce deti od pŕs matiek a hádzali ich o zem, ba bez všetkého milosrdenstva ich roztrieskali o skaly, takže museli v okamihu vypustiť svoje nevinné dušičky. A ďalej koľko takýchto ukrutností popáchali, na to je hrozné i len pomyslieť a nemožno to ani opísať.“