Cees Nooteboom

nizozemská, 1933

Nahrávám...

Přidat citát

Citáty (5)

Dlhší život pozná smútok z vyratúvania a vyhýba sa mu. Vie, že ľudský život určuje vždy len pár vecí. (V holandských horách)


Ľudia môžu byť krásni, ale ak na nich niet absolútne nijakej chybičky, ak musí človek zastať, akoby do neho udrel blesk, keď prejdú okolo neho povedzme na ulici, vtedy sa dokonalá krása stáva mierkou vlastnej nedokonalosti, a to sa nepáči nikomu. (V holandských horách)


Strach a nechuť sú živly, ktorým sa neslobodno poddať. Z klamu, ktorý takto vzniká, neraz potom vyplynie ešte väčšie nešťastie ako vtedy, keď sa človek ohol pod náporom strachu, lebo na to, aby to vedel, bol buď ešte primladý, alebo jednoducho hlúpy. (V holandských horách)


Ten, kto má niečo v oku, nevidí sa sám veľmi dobre, hľadí cez vodnatú škvrnu a v zrkadla sa díva na kohosi iným okom, ako je zvyknutý, alebo vidí svoje oko dokonca prvý raz. Myslím, že ľudia očami hľadia na svoju tvár, ale nie do očí, tým sa vyhýbajú, hoci si ich pravdaže, vidia. Ak ich niečo donúti, aby sa na ne pozreli celkom zblízka, uvidia tú čudnú, cudziu vec, ktorou je oko, s červenkastým krvavým závojom, a to naháňa strach. No je to ešte horšie: ak sa zmení to, čím sa dívame, zmení sa azda všetko, a vtedy sa zmení aj sám človek.


Vždy som mal rád krátkosť toho slova, ktoré je v španielčine príliš dlhé. Pareja – keď to človek vysloví nahlas, skutočne to niečo spája, ale spoj nebude nikdy absolútny, ako keď povieme pár. Pár je najmenším ľudským spolkom, aký jestvuje, a ostatní ho nemôžu vystáť kvôli tomu, že iných vylučuje. (V holandských horách)