Zaklínač

blog

14.04.2014 v 17:13 / zipporah (501 views)
Zaklínač
Po dlhých rokoch pre nápor propagácie štandardu a kvantity bahenných cesnačiek, pre moju nevšímavosť, ktorá by sa neprelomila, keby nebolo dôležitej známosti, si ma Zaklínač našiel a húsenica si kousla do ocasa. Nastal nový čas husenkubus. Ako čitateľ prosíkam ducha umenia, aby prevzal fantasy skvost do svojich voňavých ručičiek a týmito rukama, týmito antickými prstama vytvoril filmovú adaptáciu. Dať desať euro na film je trápeniu hodné, ak nejde o potrebu získať reálnu, naozaj reálnu estetickú facku. Lahodnú migrénu duše...


Krátkou chvíli historie promlouvala tichým šelestem v žáru se kroutícího a černajícího papíru. Potom plamen uhasl a zkurvené temnoty zahalily zemi.


Charizmatické postavy s vlastnými životmi, chronológia deja, humor a dôležité životné postrehy (Milujte se, neválčete. A serte pravidelne každé ráno.) spravia toľko, že ku koncu budete ohýbať ústami v takom pohybe, aký spôsobujú najsilnejšie veterné turbulencie.


Huš, huššš, stromečku...


Drsnosť reality nezatieňuje prítomnosť démonov, netvorov a mutantov, sú nástrojmi, ktoré obrábajú fantastickú záhradu lepšie než fantasy zbor penzistov. Nič nezostane sterilným (s výnimkou černokňažníkových laboratórií... ale ktovie). Sapkowski povzbudzuje predstavivosť do najmenších detailov a vyťahuje z našich vlastných zážitkov nezabudnuteľné chvíle (prvá spoločná večera priateľov), ale aj nechutnosti. Alebo je niekto, kto si nikdy neobtrel sople o ...? (Keď ani náhodou neprechádzala okolo ovca?)


„I prostý člověk by měl vědět, že politika je také válka, pouze vedená jinými prostředky... Rokování jsou jako obchod... Něco se získá, něco ztratí.“


Desivé korčuľovanie, „prevratná“ Skellenova demokracia, digitus infamis, verný muž (v päťdielnom príbehu je až jeden), zrady, jazvy, bylinky, amulety, papouch, hovadá a hraběnky, padousi a jemňousi (Marigoldeeee!), úchylové a rrrrvá(mať)či, krev, jednorožec, blcha, šíp, verš, krásne ilustrácie, šmakujúci preklad, všetko všetučko sľubuje nekonečné zážitky, čitateľ kousne do ocasa, vlastne si bude chcieť kousnut do ocasa a vypít kořalku. No ne. Večnosť je synonymum pekla, a možno by nekonečné putovanie v Křest ohněm spálilo svojou dokonalosťou cestu k dôležitej zmene, napríklad k zmene mena Klepny, a to sa vie, že k tomu nedôjde. Něco ale končí a něco začína – v tom sa večnosť predvádza, pokiaľ si odmyslíme čas. Zostane krása spočívajúca v priestore. A my v ňom.


Brrrrrrrrriliantyyyy!


V slnku a tieni vyčkáva ešte veľa kníh, dosť zaprášených stĺpov formy, v ktorej tkvie ľudská dômyselnosť, a ktorú sa toľko ľudí usilovalo o jej zničenie, ako vraví sladký Pierre z Hugovho Zvoníka. Málo času je v krátkom živote na opakované čítanie. Môže sa však stať, že nad legendou o Geraltovi a Ciri vám nebude stačiť jeden prelet. Prežila som krásny a vzrušujúci mesiac dobrodružstiev, s ktorými sa chcem naďalej stretávať tak, ako sa mi to darí len s Hviezdnymi vojnami (1), Harrym Potterom (2) a Pánom prsteňov (4). Zaklínača už teraz radím do posvätnej štvorice na tretiu priečku. Pre srdce, ktoré tu Sapkowski zanechal.

Komentáře (0)