Z Ecovho poľnohospodárstva na Antarktíde

blog

20.11.2013 v 22:21 / zipporah (594 views)
Z Ecovho poľnohospodárstva na Antarktíde
Sú časy, keď človek zvykne byť viac než obvykle zvedavý. Zatiaľ sa mu javia nemožné veci ako možné. Bude rád, ak sa mu zodpovedia otázky, veľmi často nie udržujúce striktné pravidlá ducha, vedy, morálky.

Sú deje, ktoré ma privádzajú do rozpakov, keď som dieťaťom...

Jerry je malá sviňa, ktorá máva krídlami a vydupe v živote šťastie ako tonový vôl. Tom je mučeníkom so zadkom ako ihelničkou a strop je jeho osudovou trampolínou.

Entropia v cudzej chladničke úmerne stúpa s vôňou a ja ju s obavami a zo zvedavosti otváram. Nemám na nohách ani papuče!

Hustota vesmíru je akýsi súdržný konflikt idey a činu, olivy a rakoviny, svetla a temnoty, rannej kávy a pondelka. Celkom prirodzene sa cítim trápne pred tridsaťročnou vojnou, vojnou dvoch ruží, svetovou vojnou, vojnou dlhou ako spánok Šípovej Ruženky, vojnou medzi voličmi, medzi učiteľmi, medzi učiteľom a žiakom, medzi sklenenou a plastovou fľaškou v odpadkovom koši. Aj bitka pri Poltave ma dostáva do trápnej situácie. Konflikty sú dosť trápne. Z toho vyplýva, že aj náš vesmír je trápny a privádza ma svojim fungovaním do úžasných rozpakov.

Do deja vstupuje antropologický princíp. Pochybujem (a teda som) o jednote bytosti, ktorá niesla meno a so sebou slávu. Títo páni, v prvom prípade nie je zaručené, o aké pohlavie sa pod ním jedná, mi nedali nikdy pokoj a to nie pre svoj genóm, ale svojou vše a vše činnosťou provokovali na hodinách v škole, na pohovore, v obľúbenej televíznej reklame na pôžičku a tak ďalej.

Anonym zvolal Toto je moje!
A Zem postihla apokalypsa. Dočasne sa stáva domovom bláznov (nadčasový výrok muža Slova), z čoho veľký biznis budú mať nielen telekom a lekárne. Najvyšší stupeň vzdelanosti, svätec, bezpodmienečne získajú autori večných kníh so stránkami pripomínajúcimi stopy mušieho vojska. Všetci do pozoru! Na veky vekov.

Aristoteles šmakuje slávu!
Utierali mu zadok, aby nestrácal čas. Študoval pri tom niečo ohľadom výlučkov, ktoré mu pripomínali netopiere a jednému z otrokov vtedy položil hypotetickú otázku s účelom objasniť postupy logického uvažovania. „Podobá sa netopier výkalu?“ „Nie, pane, výkal nemá krídla a zastrašovací manéver.“ „Správne! To je logické, otrok. Veď tento výkal si nevidel nikdy lietať.“ Takto Grék stihol pozície zakladateľa x10-lógov.

William mieša hruškové... s malinami, jablkami a lososmi. Vôkol neho tancujú pomocníci a podávajú mu... Aj mne sa zdá, že s týmto chlapom niečo nie je v poriadku. Koľkým platil za texty?

Gorkij paktuje s cnosťami... Chlapec, ktorého sa bála Tolstojova anarchia, desí nebezpečnou biografiou. Drsné črty navonok zušľachtil v hĺbke, čo sa Stalinovi vôbec nepodarilo a za bombardovania chutný boršč prskal všade (vzlyk). Keby sa Gorkij nepokúsil o samovraždu, človek by skôr porozumel klokotaniu primitívneho kmeňa než v existenciu človeka, čo si ešte zvyšok života pomáhal pseudonymom.

Kto nepozná Einsteina, čo sa môže zdať fakt nepochopiteľným javom, tak to je mopslík citrónik na druhú a relatívne ho nájdeme na tričkách a v Kinder vajíčkach s vyplazeným jazykom. No nie je toto trápne?!

Posledná otázka znie asi tak, že nepýtajte sa, prečo je vesmír trápny, keď ste sa nenaučili hľadať toho, kto ho robí trápnym. Kto chce, ten vie a má. Kto chce, bude predstierať zvykanie a potom už iba zvykať a prestane vnímať rozdiel medzi týmito takmer paralelne znejúcimi činnosťami. A najšikovnejší potrebujú byť iba viac než obvykle zvedaví, aby vznešeným spôsobom otupili hlavy Belbových kreténov, debilov a hlupákov. Dobre, kreténov z tohto vynechajme (naznačil doktor Belbo), tí by nezostrojili jediný dôvod prečo dať do vlaku nálož, ale bolo by zábavné pre nich klepkať si čelo dynamitom.

Čo nám zostalo netrápnym? Vytrhnúť zub kľučkou je v poriadku, ale aj nula, kompas, fotosyntéza a neurotici majú svoj podklad bez nejakej ľudskej pochybnosti. A fikcie sú úplne mimo mojich rozpakov!

Ostatne Umberto Eco je krycie meno Chucka Norrisa. Chuck Norris sa často hnevá, jeho meno splýva so Saint-Germainom a menom nejakého jasnovidca. Zlosť je však nenápadná ako čierne knieža na tmavom cintoríne s komplotom jezuitov v ruke, kde v samom závere je utesnené meno súčasného pápeža.

Komentáře (4)

WEIL
25.11.2013

Zipporah ty jsi se rozjela, ale v mnoha myšlenkách s Tebou jistěže souhlasím, protože jsou to vlastně axiomy, a s těmi se těžko polemizuje, protože nás převyšují, my jsme se svým člověčím duchem pod nimi.

Jen poznámka k tomu surrealismu. Navštívilo mě za ty roky dost lidí, co klasické vyprávění neovládali, a začali rovnou od surrealismu. Ať už to byli filmaři či psavci.
Vždy mě u nich zaráželo, že mají nějaký cíl - třeba dokončit nějakou uměleckou školu - a já na to, že to je nechají, ale co potom? A hlavně mě u nich zaráželo, že nečtou, a pokud jo, tak pomalu, a přece chtěli tvořit.
Většina z nich má dneska vystudováno to či ono, ale je jim to k ničemu, protože - škola potřebuje studenty, aby měla dotace od státu, nebo pokud jde o soukromou školu, tak tam musí člověk peníze ještě přinést, a tak mu strčí papír, když škola skončí, a oni jsou "na ulici".
Taková je aktuální doba, ale já ji zažil už před lety jinde, v Anglii a Norsku, a bylo mi jasné, že to sem dorazí taky. Tedy větší nabídka, než je poptávka. To dříve nebylo, nyní ano.

Dneska jsem slyšel tenhle citát od A.Einsteina - Zda je Vesmír nekonečný a lidská hloupost taky? Tak to první nevím, do druhé s určitostí že ano.

zipporah
24.11.2013

weile, vetička z tohto blogu "Posledná otázka znie asi tak, že nepýtajte sa, prečo je vesmír trápny, keď ste sa nenaučili hľadať toho, kto ho robí trápnym. Kto chce, ten vie a má." je odpoveďou na to, prečo si sa možno doteraz nedočítal o trápnosti vesmíru a prečo je trápny... lebo to píšem ja, človek, áno, dala som mu vlastnosť... a navymýšľala som si ďalšie odpovede na prečo je trápny vyššie hore... hádam analytický postup k výroku tam nejaký je, založený síce len na vymenovaní príkladov, ale je... aj o tom je F. kyvadlo, prebrala som zopár postrehov a naordinovala si ich podľa seba, aby som mohla opísať tie svoje objekty, ktoré vo mne povedzme že daktoré už od puberty vyvolávali otázky a nedôveru... tak som sa do toho ostýchavo pustila... Eco aj povzbudzuje k nadhľadu, nie som znalec dejín a tá kniha sa mi poriadne ťažko čítala, polovicu času som strávila pri googli, lebo okrem filipa 4 peknom, erupov či jaký roh a templároch som vedela o ďalších veciach holé nič...

"Člověk může fantazírovat, mít všelijaké představy, ale i zde je limitovaný. " presne o tom tiež píše Eco, Tvorivosť nás nepotrebuje, pokračuje aj bez nás... ja len dúfam, že som správne pochopila knihu a záver, ktorý vlastne hovorí o tom, že človek je bezvýznamný tvor, ktorý si pomáha, aby prežil, ustavičným hľadaním niečoho (tajomstva), šťastný je, len keď poznáva, aby sa nakoniec zmieril s tým, že ak aj pochopí, bude prineskoro... no a zatiaľ mu uniká čas a fakt, že k tomu, aby dosiahol pokoj, stačí prežiť dôležité okamihy šťastne a v spoločnosti niekoho... žiť istotami, ktorými sú rodina a niečo okolo toho, čo príroda zadala (a nie boh, alah resp. človek)

inak ale teraz si mi možno vysvetlil jeden uhol, pohľadu na surrealizmus, ktorý mi pomáha vysvetliť si, prečo mi vadil surrealizmus od začiatku... dokonca tak, že som pocítila urážku, keď mi v klube povedali na moje minidielo, že má surrealistické prvky... tak toto nie... neobľubujem surrealizmus z toho, čo som sa o ňom dočítala v knihe o izmoch v umení... zrejme aj preceňovanie toho smeru, ako som to vycítila z textu

a diky za názory, Ikku tiež, však všetci sme pacientmi dr. Belba, cítim sa po prečítaní knihy najviac ako imbecil a občasne ako hlupák, hlavne niekedy pred pár rokmi, keď som sa dušovala za silu vedy... a to som donedávna tvrdila, že hlupákov je na svete málo (moja definícia sa veľmi ponášala na Ecovu v knižke, ľudia, ktorí vedia, čo robia a robia to tak, aby zlomyseľne škodili druhým a sú ťažko odhaliteľní pre ľudí, ktorí neradi súdia a analyzujú ako Dostojevskij)... to pomýlené správanie je ozaj otázkou každého z nás v určitej fáze vývinu, každý si tým prejde... a za to môžu aj tie generácie predošlé, robia z nás toto, šťastie a spokojnosť majú iba kreténi

WEIL
23.11.2013

Poprvé v životě čtu...vesmír je trapný...

Vesmír přece nemá vlastnosti. Jen člověk, a ten je může dávat kolem sebe, a mechanika posuzování co je a co není takové či makové, tak je docela známá, a neustále se u jedince projevuje. Viz psychologie - seznam lidských frustrací, a jak se s nimi člověk vyrovnává.

Já bych to s tím Vesmírem otočil. Vesmír nepotřebuje Zemi, z jeho pohledu je to planeta maličká, podobně jako tato sluneční soustava. Při velikosti vesmíru člověk o něm, ale i o všem možném může jen debatovat.

Na plno jsem si v jednu chvilku "musel" uvědomit malost celého lidstva, a jeho snažení, které z pohledu už ptačí perspektivy je jako pro člověka mraveniště.

Člověk může fantazírovat, mít všelijaké představy, ale i zde je limitovaný.
Viz třeba surrealismus - zde se původně (první vlna surrealismu) domnívala, že spojení snu a reality, neb každá fantazie, každá představa - vychází z prvků reálných...(např. Ježíš, či jiné historické postavy, co si kdo vybaví - jen obrázek)...; tak surrealisti doufali, že jejich umění je nekonečné. A ejhle, vše - jak ukázal další vývoj ve společnosti a umění, tak má své hranice, a jde už jen o přeskládávání prvků, různých variací, vše už zde bylo...

Ne nadarmo se od jisté doby říká, že žijeme v době již "zakonzervované", "duchovně ledové", protože lidstvo se už vpřed neposunuje.
Ale člověk nemusí zoufat. Stále se sám má co učit, stále se má v čem jako jedinec zdokonalovat, jen by si měl být vědom, že ta vyšší pravidla, bez nichž by zde nebyl, tak ho vysoce přesahují.

Ikkju
21.11.2013

Umberto Eco ledascos vysvětluje, jeho zvědavost ale dřív nebo později vytlačí hrdiny jeho románů, nezbyde v nich totiž už místo mezi všemi těmi zvědavými pány a jejich objemnými myšlenkami, kterými své knihy plní... Někdy je mi osvobozující si připomenout heslo "nic nevědět, všechno moci", ikdyž tenhle meč je zvlášť v rukách pacientů Dr.Belba značně dvojsečný..