Veselý čas

blog

23.02.2013 v 20:46 / zipporah (443 views)
Veselý čas
V prostej miestnosti, kde by sa ani náhodou nemohol odohrávať príbeh, a
to z mnohých dôvodov, sa jeden akýsi vcelku náhodne odohral. Taká náhoda
nemohla byť zapríčinená skromným kreslom, na ktorý by si nesadol ani
človek najodolnejší voči prachu. Nie, príbeh nebol zakopaný v tom
prachu.

Skriňa, skutočne stará rároha schovávajúc kolóniu molí, mohla
ponúknuť iba vyškierajúci zub času. Času. Presne tak, za všetko mohli
ešte škeriacejšie sa hodiny medzi areálom molí a areálom prachových
častíc. V prechodnej zóne sa vyskytli na stene, a to už pekných pár
rokov, okrúhle hodiny bez kukučky i kanárika. Keďže sa nachádzali v
prechodnej zóne, biodiverzita bola značná, jedna molia rodina a prach na
ich krídlach. Teritórium očuchával blízky votrelec - ploštica.
Takže, aby sme neodbočili ku geografii, tieto hodiny boli natoľko drzé,
že sa vopchali sem, do týchto riadkov, a udreli hodinu hodín.
Kolosálne
vyzerajúca ručička minút si robila každú minútu poctivo vlastný ohník,
kým tučná hodinová ručička pravidelne dostávala správy od sekundovej a
to do 60 sekúnd. Musela v sekunde vyrozprávať všetky klebety o osmičke,
dvanástke, trojke, desiatke, a podobne. Raz sa pomýlila v rýchlosti, a
vyhŕkla, že trinástka zaspala odbíjanie šestky a hodinová ručička
vykríkla: „Ty hlúpa, odkiaľ máš to hlúpe slovo, že trinástka! Nič také
nejestvuje! Odkiaľ si počula toto nehorázne slovo? Je nás dvanásť, je
nás dvanásť!" kričala až sa kreslo nepokojne zamrvilo a vyslalo do
vzduchu omamný oblak.Bola nielenže otravná, obézna a hrozil
jej každou hodinou infarkt, ale komandovala sekundovú a stále pohrozila
ručičkou.
Hádka, ktorú si nenechalo ujsť ani kreslo, ani skriňa
(ktorej len vtedy zmizol úškrn z dvierok), nastávala každou hodinou a
dôvtipného čitateľa iste napadlo, že zabrala všetkých šesťdesiat sekúnd.
Stretnutie grandióznej a pokojnej
minútovej ručičky s jačavou a ustavične zaprášenou od hnevu ručičkou s
vysokým podozrením infarktu pravidelne plašilo molie deti. Kým okrídlená
chasa hrýzla kreslo od strachu, a kreslo si to vtedy nevšímalo, lebo
bolo zahľadené do šťastného rozhovoru dvoch dôležitých časových
paprčiek; jedna z týchto paprčiek jačala na druhú, aká je hlúpa, a tá
hlúpa vravela jačavej, aby sa radšej ponáhľala... lebo z hodiny na
hodinu priberá. Jačavá obezita sa nadúvala hnevom a prachom, sem-tam ju
pošteklilo šťastné molie krídlo, až kým všetko neukončila sekundová
ručička, ktorá sa zdráhavo zniesla na tento škrípavý čas. Potom zopár
minút tučná ručička pľuvala na minútovú ručičku, ktorá si spievala
trendovú hodinovú pesničku:...na juhu je krajší rám,
na juh sa vyberám...Prskanie slín ubúdalo, ako sa minútová ručička s čitateľom kotúľali na juh.Takto
nejako prebiehal život starých, moľou a časom ožratých hodín... Na
staré kolená sa drzo sem votreli, vyrobili krátky príbeh s jemnou
drámou. Našťastie sa príbeh končí dobre, lebo obézna ručička infarkt
nedostala a radostne pľuvne na každého odvážlivca... Na staré kolená. Na staré časy!

Komentáře (1)

WEIL
08.04.2013

Pěkně napsáno. Jen tak dál.