Umelecká intolerancia

Umelecká intolerancia
Venované môjmu novému objavu vo svete literatúry, géniovi nežného pohľadu na svoj čas, Marcelovi Proustovi... Pod jeho vplyvom sa v tomto šťavnatom blogu vyrovnávam s tým, že som alergik. No zbohom... Ale pokým si nezačnem spievať "skriptitíza je má kríza", ešte je všetko v poriadku.

Keďže žijeme v dobe, ktorá už dávno neosvetlí miestnosť po našom vstupe, nezaplatí veľkonočný nákup jediným žmurknutím majiteľa kreditnej karty, ktorej číslo nosí v očnej dúhovke a neprivolá výťah po myšlienke ach, keby nám privolali výťah, to je dávno stará história (pomaly pravek), v tejto nebezpečnej dobe oslavujúcej vrchol čírej ľudskej záhaľčivosti a z nej vyplývajúca pýcha a hrdosť nad vlastnou ambicióznosťou, legitímnou prefíkanosťou a šikovnosťou, ktoré pritláčajú neschopnosť ľudstva žijúceho v hrozných nedostatkoch a omyloch celej predošlej histórie, odsúdeniahodnej každej predošlej dobe, lebo len táto naša môže byť ukážkou tej dokonalej, zdôrazňujem aj ja ako súčasník dodržujúci všetky pravidlá dovŕšenej doby, že blog je a bude iba paródiou na takzvanú jestvujúcu a otravnú „potravinovú intoleranciu“. Ospravedlňujem sa tomu tuctu čitateľov, ktorý ešte zbiera lopúchy, zapaľuje sviečky, používa kľučky na dverách, vonia kávu zo šálky, otáča presýpacími hodinami a nepotrebuje si vopred zrátať kalórie, pahrdon, kroky na budúcej prechádzke.

Vnímať umenie je o prežívaní, poznáme rôzne druhy umenia ako film, obraz, kniha, pieseň… Hm, ale posledný čas, datujme ho od druhej svetovej vojny, teda kontemporárne umenie bojuje s narastajúcim výskytom alergických reakcií na umenie. Spočíva chyba v narastajúcom počte celosvetovej populácie? Vhodnejšie bude nehľadať príčinu zavadenia o Titanic, ale vyplávať na hladinu. Výskum je v procese prežívania problematiky, jeho osudom je preplávať každé storočie s nejakým výsledkom, ktorý chytí za srdce aj člena pygmejského kmeňa, medicína si prehadzuje alergikov z oddelenia na oddelenie a farmaceutickí výrobcovia pobehujú po svete so zvláštnym typom obezity, pretože ich vrecká a bankové kontá sú také veľké, s čím rastie aj ich fantázia vymýšľať nové a nové druhy tinktúr, piluliek, mastičiek a drobných raketoplánov do zadku či do uší na ten nešťastný rad alergických reakcií na umenie. Pričom v samom začiatku a závere ide vždy o ten istý problém: porucha vnímania umeleckého diela. Keď vojde nešťastný pacient do ordinácie, lekár musí nájsť odpovede hneď na niekoľko otázok. Tak napríklad, pacient si nestihne ani sadnúť, a lekár by už mal vedieť, o aký druh umeleckého diela ide. S touto informáciou už môže zapracovať ako predavač, keď blokuje rapídnou rýchlosťou a my sme stačili dať jednu tretinu nákupu do tašiek, už treba platiť, aby sa na nás nevrhali škaredé pohľady, s dobrým úmyslom sa usilujeme vyrovnať tempo, nakoniec to ale vždy dopadne pádom polovice vecí na zem aj s peňaženkou, a zdržujeme zvyšok sveta ako ten pacient, na ktorého už doktor netrpezlivo zíva a vyháňa s diagnózou, predpismi a výmennými lístkami von. „Nasleduje číslo šesť!“ Pacient, ktorý vchádzal s istotami, že má problém prijať Rubensovo umenie, sa odrazu vypotáca von s pochybnosťami, v čom je problém, keď sa mu zapaľujú očné spojivky pri pohľade na Rubensove rôsolovité telá. V ruke drží jeden veľký papier s hustým popisom (preboha, kedy to stihol pán doktor naklepať do PC?), potom pár bločkov, jeden pre očného lekára, ďalší pre neurológa, tiež pre urológa, sexuológa, veď ide o nahé ženské telá, a prepánakráľa, aj pre psychiatra! Pre každý prípad mu predpísal kvapky do očí a meditačné vankúšiky na oči, ktoré ak nezoženie, je teraz možnosť zakúpiť si ženský časopis s prílohou relaxačného vankúšika. Na veľkom papieri sa stráca v lese slov jasná diagnóza: obrazová intolerancia. A pri tom mu nevzali ani krv. Problémy s videním sú najrozšírenejšie, pretože najvyššie percento informácií vnímame práve zrakom. Obrazová intolerancia podľa štatistík postihuje najväčšmi krajiny Európy, Ameriky a Ázie, zatiaľ čo s najväčším prekvapením najmenej chorých je Afričanov, čudujú sa masmédiá a svoje čudovanie pravidelne publikujú v rôznych umeleckých štýloch, akoby skúšali, ktorý je pre ten istý obsah najúspešnejším pre verejnosť, ktorá sa potom v spätnej väzbe čuduje, prečo tak málo Afričanov trpí na obrazovú intoleranciu, zatiaľ čo každý druhý Londýnčan, Parížan, Riman, Moskovčan či Berlínčan navštevuje ordináciu s touto alergiou. Prípady, kedy ide len o ľahký zápal očných spojiviek pri pohľade na impresionistické obrazy, posielajú pacientov na liečbu do miestnosti s kubistickými obrazmi a portrétmi všakovakých viac či menej bezvýznamných ľudí, zatiaľ čo vznik zápalu pri pohľade na obrazy s perspektívou sa lieči v jaskyniach s nálezmi pravekých malieb a na pobytoch, ktoré štát neuhrádza, v Egypte. V tomto prípade majú rodičia malých detí výhodu, pretože zakúpenie pasteliek a papiera vychádza, pochopiteľne, omnoho lacnejšie.

Umelec je pripravený, má svoju víziu. Jeho dielo je predovšetkým stav duše, ako vraví Marc Chagall. Keď trpíte architektonickou alebo sochárskou intoleranciou, pán doktor vás presvedčí, že nie ste schopní prijať vychladnuté myšlienky, pretože umelecké stavby a predmety z kameňa, hliny, sadry, papiera, plastelíny, keramiky, dreva, kovu, vesmírneho prachu, sekundového lepidla, vody pri teplote nula stupňov Celzia, nie sú nič iné ako vychladnuté myšlienky autora, ako vraví Kazimír Malevič. Takže vás prezieravý doktor rovno pošle na magnetickú rezonanciu mozgu, kde je možné oceniť umelecké dielo v tvare tunela, ktorému pre šťastie postihnutého chýbajú rozetové kružby, plamienkové motívy, neskorogotické somárske chrbty, renesančné portály, cimburie, nemá tvar baldachýna a ktorý sa našťastie iba krúti, rachotí a podporuje hudobné predstavy o techno párty. Apropo, hudobná intolerancia, to je už iná vec! Na tú trpia práve najviac Afričania, pretože hudba z ľudských hlasiviek už je stará vec, ktorú súčasnosť a kontemporárne umenie vôbec neakceptuje. Veď sluchové pole je viazané na čas viac než zrakové pole! Turisti a turistky si zvyčajne okrem pohlavných chorôb, štípancov, malárie, červienky, tehotenstva, odnášajú domov aj intolerancu na tóny, šumy a hluky. Je to choroba s hrozným priebehom; sprvu vám neprekáža ospravedlňovanie sa Justíána Fibroblasta, retro, Betallica, Winnetouova harmonika, ale nakoniec vás to dostane do takého stavu, že ak by vám zaklopal na dvere sám Chopin s tlupou jemu podobných chlapíkov, na ktorých už vážne nemôže nikto nič ceknúť vrátane masmédií, vyrazili by ste ich všetkých a počas úteku by ste do nich hádzali tie klávesnice, ktoré ste v čase zhoršovania sa alergie na hudbu, vytrhávali z úbohého, nič netušiaceho klavíra, dnes už torza niekdajších koncertných večierkov. Isté periodikum uverejnilo ťažký prípad osemročného chlapčeka, ktorý nezniesol ani šumenie lístia, čo predstavuje 5 decibelov. Skončil na operačnom stole.

Zrakom komunikujeme so svetom aj cez filmy, a nikoho neprekvapí, že filmová intolerancia má vysokú prevalenciu vo veku 13 – 20, práceneschopných, práceschopných, no s vykladaním si nôh nahor po odrobenej osmičke, na druhej strane najmenej postihuje vek 0 – 7 mesiacov. Tento typ alergie má prísnu kategorizáciu podobne ako hudobné alergie, môže sa stať, že po vzhliadnutí Nočnej mory z Elm ulice nebudete vychádzať na ulicu začínajúcu písmenom E, alebo budete trpieť insomniou ako hlavný hrdina v Insomnii. Bol prípad, keď jedenásťročný chlapec už beztak trpiaci poruchou rozprávania sa s neviditeľným kamarátom, si našiel kamaráta v záchode po vzhliadnutí Eugena Toomsa v Aktoch X, ktorý sa dokázal pretiahnuť aj cez záchodové potrubie do domu, aby vytrhol pečeň obeti, pričom všetci členovia rodiny postihnutého chlapca mali zákaz splachovať, aby sa kamarát nestratil v kanáli. Ostatne sa nemohli dostať ani na záchod v prípade potreby, takže restroom sa dočasne zmenil na friendroom. Žena posadnutá „austenovkami“ skrachovala po tom, čo prešla celý svet, aby našla dokonalého muža, dnes sedí jej kostra v Universal Studio aj s celým jej životným príbehom, cestovnými blogmi, fotografiami (nič pre alergikov trpiacich na fotky), a v rámci duchovných cvičení ju navštevujú uplakané ženy trpiace alergiou na romantické filmy z celého sveta. Teda ak máte trebárs dieťa v rizikovom veku, ktoré sleduje často filmy, telenovely, marvelovky atď., spôsobujúce epilepsiu, vražedné chúťky, brechanie, celomesačné triedenie šošovice od hrachu a ďalšie nezvyčajné príznaky, môžete sa obrátiť na antirežisérsku neziskovú organizáciu sídliacu v Hollywoode, ktorá usmerní ďalšiu vašu cestu bez červeného koberca.

Mŕtvi spisovatelia neublížia čitateľovi, ktorý si nezvykne pripomínať, že aj jeho obľúbený spisovateľ musel chodiť na veľkú a pokojne by si prdol pred ním špiónku, keby sedeli spolu v uzavretom salóniku. Aj literáti mali prozaický život a riešili, aký prípravok je najlepší na vyčistenie košele od atramentu. Knižná intolerancia je vskutku príšerný jav, ktorý je špecifický tým, že pokiaľ alergik má zakázané čítať červenú literatúru, aj tak potajomky siahne po Väzeň moje túžby Johanny Lindseyovej. Knihám dokážu knihomoli najmenej odolať, veľmi ťažko sa zrieknu beletrie, literatúry faktu alebo odbornej literatúry. A čo nešťastní študenti, keď musia siahnuť po skriptách, skriptitíza je má kríza, zvyknú spievať Česi. Veľmi nepríjemná prekážka pre ďalšie vzdelávanie je knižná intolerancia a pretože ľudia odpradávna radi nájdu vinníka v inej telesnej schránke, tak posledné číslo časopisu Forbes uverejnilo rebríček najmenej obľúbených ľudí sveta, v ktorom prvé miesto obsadil Johannes Gensfleisch, ktorý je známy pod menom Johann Gutenberg.

Diskusia k umeleckej alergii ako takej je hodná zamyslenia sa nad sebou, pretože v prvom rade človek ako osobnosť je príjemcom umeleckého diela človeka, ktorý má svoje motívy, túžby, potreby. Svoj stav duše. Ten môže zasiahnuť príjemcu do takej mieri, že mu narastú huby na tvári alebo sa mu vytvorí tretie oko, nuž, ktovie, ale určite nie je jednoduché prijímať umenie ani v tejto ani v inej dobe, však? Prijímať iný stav duše, keď nevieme, čo s tým vlastným, však? A keď ešte na nás prišli tvorcovia (príbuzní výrobcom) s umelými bÉéčkovými umeleckými dielami (príbuznými produktom).

Prevencia spočíva pravdepodobne v odstránení predsudkov. Ktosi raz lapidárne zdôraznil, že v procese prežívania, t. j. keď prijímame umelecké dielo, mali by sme odvrhnúť všetky predsudky.

Takto zostane naša tvár čistá od húb, škvŕn, vyrážok, tretieho oka.

autor: zipporah · 29.12.2018 v 11:28 · přečteno 478x

Komentáře (0)